Pri návrhu koncepcie webu myslite na to, že web ľudia väčšinou používajú celkom ináč, ako by sa nám to hodilo. Nám by sa páčilo, aby ľudia na web prichádzali, niečo si objednali a zaplatili. Tak to však väčšinou nefunguje. Ľudia sa na webe správajú chaoticky. Preberme si preto najskôr pojmy a štruktúru webu. Pozrieme sa na ne aj s ohľadom na minulosť.

Webová stránka

Slovo webová stránka je trošku komplikovaný pojem preto, že ho môžeme používať vo dvoch významoch.

• V prvom prípade myslíme na jeden konkrétny objekt. Otvoríte si na internete ľubovoľnú stránku a to, čo práve vidíte je jedna webová stránka. To je ten objekt. Tá porcia textu, obrázkov, informácií umiestnená na jednej stránke. V prehliadači ňou síce môžete posúvať hore-dole, ale nič viac.
• V prenesenom slova zmysle sa pojmom webová stránka, často označuje aj celé webové „sídlo“. Tak ako poviete „práve čítam knihu“, v skutočnosti čítate len jednu jej stránku. O všetkých svojich stránkach webu môže firma povedať „toto je naša webová stránka“.

Hlavná stránka

Je to stránka, ktorá sa zobrazí po zadaní názvu domény. Ak doména je mix.sk, tak po jej otvorení sa zobrazí hlavná stránka. Ak neskôr kliknete na nejaký článok na tejto hlavnej stránke, dostanete sa na takzvanú podstránku webu. Ak teda hovoríme o hlavnej stránke, ide o prvú, najvyššiu stránku v hierarchii webu.

Synonymá pre hlavnú stránku sú aj úvodná stránka, alebo domovská stránka. Sú to preklady z anglického slova homepage. Tento názov vznikol pred mnohými rokmi, keď sa weby robili iným spôsobom, ako sa robia dnes. Hlavná stránka bola často akýmsi rozdeľovníkom, usmernením pre ďalšiu orientáciu na webe.

V začiatkoch internetu ste sa pohybovali po webe často tak, že ste prišli na hlavnú stránku, klikli na nej na nejaký odkaz. Dostali ste sa na podstránku. Tú ste si prečítali. Potom ste sa vrátili na hlavnú stránku a klikli na iný odkaz… Vtedy nebývala navigácia na každej stránke tak ako dnes.

Pojem hlavná stránka dnes už nemá až taký význam ako kedysi. Bolo by lepšie, ak by ste sa na weboch dnes už nepokúšali vytvoriť nejakú hlavnú stránku. Vyrábajte web tak, aby ktorákoľvek z vašich stránok bola hlavná.

Prečo? Ľudia k vám prichádzajú z vyhľadávačov často rovno „doprostred“ webu. Na niektorú podstránku. Neviete kam. Počítajte s tým.

Podstránka

Pod pojmom podstránka rozumieme stránku, na ktorú sa dostanete z hlavnej stránky. Nachádza sa v určitej sekcii, je v štrukturálnej a obsahovej hierarchii webu na „nižšej“ úrovni.

V internetovom obchode predávate ovocie a zeleninu. V navigačnej štruktúre webu by najvyššia úroveň bola ovocie a zelenina (hlavná stránka). Návštevník si klikol na „ovocie“, dostal sa na podstránku ovocia. Táto už prednostne rieši len ovocie. Banány, jablká, slivky. Návštevník klikne na banány. To je opäť podstránka v rámci sekcie ovocie. Je takpovediac dve úrovne „pod“ hlavnou stránkou.

V začiatkoch internetu sme weby tvorili tak, že hlavná stránka slúžila ako určitý vchod. Cez ňu sme sa snažili nútiť prechádzať všetkých návštevníkov. A darilo sa nám to. V tom čase  totiž prichádzala veľká časť návštevníkov z katalógov a zoznamov, vyhľadávače ešte neboli také výkonné. V katalógoch boli uvedené linky len na hlavnú stránku. Linky smerujúce na podstránky webov boli v niektorých zoznamoch dokonca zakázané.

Ak niekto hľadal váš internetový obchod s ovocím a zeleninou, automaticky sa mal dostať na hlavnú stránku webu. Keď chcel vedieť niečo o hruškách, tak si musel kliknúť najprv na ovocie. Potom nájsť, kde sú hrušky. Až potom mohol začať čítať, aké hrušky ponúkate a čo o nich vlastne na webe píšete.

Dnes je trend „zrovnoprávňovať“ všetky stránky. Snažíme sa vyrábať také weby, aby každá stránka sama osebe bola schopná podať úplné informácie. Aj v prípade, že to bude pre nového návštevníka prvá a možno dokonca jediná stránka, ktorú uvidí.

Ak dnes niekto hľadá informácie o hruškách, vyhľadávače ho už nepošlú na vašu hlavnú stránku. Zobrazí sa mu priamo vaša podstránka s hruškami. To je praktické a skracuje aj čas. Myslite na to, že aj tento návštevník sa musí dozvedieť, že predávate nielen hrušky.

Preto sa dnes menia aj nároky na to, čo má byť umiestnené na každej internetovej stránke, ktorú na webe máte.

Čo by sa stalo, ak by ste prišli na web spracovaný zastaranou technológiou, priamo na stránku s hruškami? Na nej by ste nezistili, na akom webe sa vlastne nachádzate. Na podstránkach nebýval kontakt na predajcu, ani menu, často ani linka na hlavnú stránku. Boli na to technologické dôvody – návštevník prichádzajúci z hlavnej stránky stále videl aj menu a adresu firmy. No návštevníkovi, ktorý klikol na podstránku, sa už nestiahli navigačné časti kódu.

Pohľad na rovnaký web, ak by ste si pozreli priamo na stránku s ovocím. Žiadna navigácia ani kontakt.

Internetové stránky koncipujte tak, aby na ktorejkoľvek stránke v rámci nášho webu, zákazník vedel ihneď nájsť navigáciu. Za povinný údaj považujte kontakt na vás, otváracie hodiny, informáciu o stránke (či je informačná, obchod a podobne). Ak máte starší web, uistite sa, že sa na ňom nestratí ani návštevník, ktorý sa z vyhľadávača dostane priamo na niektorú podstránku.

Štruktúra obsahu webovej stránky

Prejdime si teraz štruktúru, ako sa dnes zvyčajne vytvára jednotlivá stránka. Bežná webová stránka sa skladá z rôznych vizuálnych objektov.

• Na najnižšej úrovni je dizajnová šablóna webu, čo by sme jednoduchšie mohli nazvať „dizajn“. Grafik rozvrhne, kde by malo byť logo firmy, kde menu, kde samostatné texty, výzva k akcii a podobne. Toto je šablóna, ktorú je výhodné mať na všetkých stránkach rovnakú. Tá určuje celkový vzhľad webu. Prečo to nazývam šablónou? Ak by ste neskôr chceli, môžete celú dizajnovú zložku zmeniť za celkom inú a všetko ostatné zostane. Obsah, ani menu sa po výmene dizajnovej šablóny nezmenia. Menu môže byť na inom mieste, článok na opačnej strane, ale to je všetko.
• Ďalšou zložkou stránky je obsah. To sú články, informácie, ale môže to byť aj všeličo iné. Fotografie, produkty vášho e-shopu, nahrávky… Pre jednoduchosť zostaňme pri najčastejšie používanej zložke obsahu a to je „článok“. Vzhľad toho, akým písmom (akej farby, veľkosti, typu) bude obsah zobrazený a kde (vpravo, vľavo, v strede, na viac stĺpcov…) určuje už spomenutá dizajnová šablóna. Šablóna neobsahuje text, ale len predpis, kde a ako sa má zobraziť. Text, teda obsah zas nemá predpísané ako má vyzerať, obsahuje len text, obrázky, či iné obsahové zložky.
• Tretia zložka stránky je „menu“. Menu je zvyčajne generované automaticky redakčným systémom. To znamená, že vy pri príprave webu vložíte články ako „kontakt“, „záruka“, „referencie“, „cenník“. Redakčný systém z toho vyrobí automaticky menu na účely navigácie. (Nebojte sa toho, znie to síce učene, ale vložiť článok do redakčného systému vedia aj deti.) Návštevník webu je vždy na jednotlivej stránke a ak chce ísť na inú stránku, použije na to menu.

Zložením týchto troch prvkov vzniká funkčný web. Tieto tri prvky chápeme v širšom zmysle slova ako „internetový dizajn“. Takto fungujú všetky úspešné weby. Môžete mať zložitejšiu navigáciu, zložitejšie možnosti, viac prvkov na stránke. Ale len ak ich potrebujete.

To bol rýchly prehľad, ako sa vyvíjal trend tvorby webov a prvkov na jednotlivej stránke.

V minulosti ešte neexistovali redakčné systémy. Tie, ktoré existovali boli ťažkopádne. Dnes sú dostupné jednoduché nástroje na tvorbu webu. Či už chcete publikovať pár článkov o vašej firme, alebo si zriadiť elektronický obchod, viesť anketu, publikovať fotogalériu, prevádzkovať fórum, inzertný systém či katalóg, nie je problém. Na všetko existujú hotové a fungujúce aplikácie. Často sú dostupné zdarma, stačí ich nainštalovať na váš web a už vytvárate web tak, ako je v súčasnosti zvykom.