Širokouhlé anamorfované video – ako na to?

V časoch, kedy sa širokouhlé filmy točili na klasický celuloidový film, filmové štúdiá širokouhlý rozmer riešili rôzne. Veľkofilmy sa točili na 70 milimetrový filmový pás. To však znamenalo, že sa dali premietať len v niektorých kinách. Preto prišiel na scénu takzvaný anamorfovaný (stlačený) film. Využíval štandardný 35 milimetrový filmový pás, ktorý sa dal premietať na bežnom kino-projektore. Obraz na filmovom políčku bol stlačený a premietal sa cez špeciálny anamorfotický objektív. Ten obraz roztiahol nazad na správny rozmer. Vyzeralo to takto:

Dnes sa už filmuje digitálne, no éra anamorfotických objektívov ešte ani zďaleka neskončila. Digitálni filmári a videoprodukcie ich často používajú.

Anamorfotický objektív zvyčajne znižuje aj hĺbku ostrosti – to je tiež žiadaný jav. Aj keď filmovanie je potom náročnejšie na ostrenie, výsledok je o to zaujíémavejší. Obraz má svoju zvláštnu atmosféru, ktorú len ťažko nasimulujete v postprodukcii. Áno, dalo by sa umelo vyrobiť horizontálne lens flare, zvýrazniť bokeh (zneostrenie pozadia a popredia) či pridať simuláciu filmového zrna v tvare roztiahnutom spätným roztiahnutím záberu. No skúsené oko rozpozná, že to nie je ono. Preto sa stále točí skutočne anamorfované video.

Ak si pozriete kultové širokouhlé filmy, často si všimnete, že typické znaky anamorfovaných filmov v mnohých záberoch vôbec nie sú čitateľné. Pozrite si Votrelca, ži filmy s Petrom Sellersom a väčšina záberov je “normálne” ostré kino. Chcem na to upozorniť vopred – dnešní anamorfo-závisláci sa totiž predháňajú v tom, kto dosiahne viac zneostrené a pľacaté pozadie. Kto bude mať dlhšie a modrejšie lens flary ak budú filmovať svietenie baterkou do objektívu. O tieto javy však v profesionálnom kine zakopmnete len párkrát za film.

Je to podobné, ako zoom. Ak má amatér na kamere zoom, bude zoomovať v každom zábere. Ale ak si pozriete normálny film, zoom buď neuvidíte vôbec, alebo možno jeden či dva za celý film.

Preto ak chcete používať výrazové prostriedky kinematografie, používajte ich tak, ako skúsený kinematograf. Nie ako amatér, ktorý použije všetko čo má. S efektami sa vždy šetrí! Inak sa stanú všedné a neskôr otravné.

Prečo teda mnohí filmári a video-makeri tak veľmi chcú filmovať anamorfotickou predsádkou, alebo objektívom?

Prečo nestačí orezať bežné video na širokouhlý rozmer? Pretože proces anamorfózy prináša niekoľko špecifických a kinematograficky zaujímavých optických chýb, ktoré vo filme dobre vyzerajú. Pripomínajú kino a nie je možné dosiahnuť ich umelo, v postprodukcii. Alebo ak áno, tak nie jednoducho. Sú to najmä:

1. Širokouhlý a zároveň “teleobjektívový” záber

Toto je “killer argument” pre anamorfovanie. Filmujete napríklad pri ekvivalente okolo 80 milimetrov pri fullframe, alebo aj viac. Máte teda silne zneostrené pozadie a krásnu portrétnu kresbu tvárí, ale ZÁROVEŇ stále širokouhlý pohľad na scénu. Rovnaký záber širokouhlejším objektívom by mal už iné estetické vlastnosti.

Vľavo vidíte, čo by ste dostali z bežného 50mm objektívu. Vpravo roztiahnutý pohľad pomocou anamorfotickej predsádky.

Príklad: Ak fotografujete na obľúbený Panasonic Lumix rady G, alebo Black Magic Pocket Cinema Camera (BMPCC), alebo iný M4/3 stroj, tak 50 milimetrový objektív býva na anamorfované video optimálny. Vo fotoaparáte sa z toho stane zhruba ekvivalent 100mm  na FF fotoaparáte. 100 milimetrov už však je tak trocha zoom. Avšak tým, že predrazíte ako optický člen anamorfovaciu predsádku, stane sa toto:

  • Na výšku sa nezmení nič – filmujete aj naďalej na 100mm ohnisku (ekvivalent)
  • Na šírku sa vám roztiahne pohľad 2× takže šírka zodpovedá 50mm ohnicku (ekvivalent). To platí ak používate predsádku 2×.

V praxi potom zistíte, že bežné kinoprojektorové predsádky nie sú celkom presné.

  • V zaostrení na nekonečno obraz natiahnu presne 2×
  • Po preostrení na blízke predmety však zvykne plynulo klesnúť roztiahnutie na 1,9× alebo až 1,8× – to je spôsobené tým, že obidva sklá v predsádke sa dostanú do inej vzdialenosti a to spôsobí, že majú trocha iný faktor roztiahnutia.

Ak chcete mať prvotriedne podanie roztiahnutia, počítajte s tým aj v postprodukcii a bližšie zábery naťahujte trocha menej.

2. Horizontálne lens flare – celkom špecifická vec

V obraze vznikajú odlesky, ktoré mávajú horizontálny tvar. Pekne to vyplní nočný záber a tak máte v obraze štruktúru.

Žiara svetiel v zábere ukazuje typickú chybu optiky pri anamorfovanom filme. (Lens flare.) Vyhľadávané sú prednostne také objektívy, ktoré tento jav posúvajú do modrej farby. To závisí ako s vlastnosťami objektívu, tak aj zdrojom svetla.

Takto ten jav vidíme vo filmoch ako Votrelec 1.

Mimochodom, ak si kúpite vlastnú anamorfotickú predsádku, bude asi trocha problém vyrovnať ju, aby stlačenie bolo v dokonale zvislej polohe. Práve tieto svetelné odlesky vám pomôžu presne nastaviť uhol rotácie predsádky.

3. Bokeh oválneho tvaru

Oblasti mimo ostrosť nie sú zneostrené kruhovito, ale oválne. Je to zaujímavý a filmármi žiadaný jav.

Toto je ďalší estetický argument – bežný divák si tento jav pravdepodobne nikdy nevšimne a nerozozná, že vy ste sa trápili s anamorfotickou predsádkou, či drahým objektívom. No filmár si to všimne. Jednoducho obraz a bokeh má celkom špecifické vlastnosti.

Svetielka v pozadí sú rozmazané, ale nie guľovito, ako by to spravil bežný objektív. Ak vidíte takto rozmazané objekty, viete, ako bol film natočený.

Teoreticky by sa dalo pracovať tak, že väčšinu záberov by ste mohli filmovať normálnym objektívom a obraz proste orezať na širokouhlý. Až zábery s väčšou hĺbkou ostrosti či nočné snímky by ste točili pomocou niektorého anamorphic adaptéra. Tu však v praxi hrozí, že by ste dosiahli dosť výrazný rozdiel v charaktere obrazu pri rôznych scénach. To môže byť rušivé. Potom je lepšie točiť všetko jednotnou technológiou.

4. Cylindrická perspektíva

Anamorfovaný film môže mať mierne a špecifické cylindrické skreslenie perspektívy. Ak chcete dosiahnuť rovnako širokouhlý pohľad bežným objektívom, perspektívne skreslenie bude mať trocha iný charakter – skôr bude poduškovité.

Tento rozdiel vidíte tak, že horizontálne línie môžu byť perspektívne skreslené, ale zvislice budú zvislé bez skreslenia. Tento jav môžu lepšie objektívy celkom potláčať. Naopak, širokouhlé predsádky ho môžu zvýrazniť, takže nájdete aj veľké filmy, ktoré túto vlastnosť nemajú, alebo ju majú netypickú.

V prípade, že chcete vyvolať ilúziu, že video je anamorfované – teda chcete vyrobiť fakemorfované 🙂 video, môžete použiť tento postup:

Bežný záber orežete na širokouhlý. Prenádherný Dom Umenia v Piešťanoch to určite znesie.

Nasaďte mierne cylindrické skreslenie.

Orežte. Vznikne trocha pokrčený obraz, ktorý môže pripomínať širokouhlý film.

Potom by sa patrilo pridať miernu vignetáciu po okrajoch. Ak chcete, môžete okraje aj mierne zneostriť. Ak by ste chceli pracovať vo väčšom rozlíšení, môžete pridať šum a to šum horizontálne roztiahnutý na dvakrát.

5. Širokouhlý záber 

Z podstaty veci logický a preto posledný argument prečo sa používa anamorphic video je najmä snaha filmovať širokouhlo. Tento jav sa však dnes dá ľahko riešiť aj prostým orezaním bežného videa. Už netočíme na celuloidový pás. Už nie sme držaní v šach-mate normami 35 milimetrového filmu.

Pôvodne šlo o technológiu, ktorá umožnila premietať širokouhlé filmy aj na premietačkách, ktoré boli pôvodne vyrobené len na bežný 35 milimetrový filmový pás. Kino tak získalo konkurenčnú výhodu v širšom plátne pri relatívne nízkej investícii do anamorfotickej predsádky.

To teda boli asi najdôležitejšie argumenty prečo občas chceme siahnuť po anamorfovanom videu. Zvyčajne sa s ním stretnete najmä v kinách. Ešte stále sa touto technológiou točia mnohé filmy. Často sa používa v reklamách, v klipoch pre kapely či v nezávislom filme. Dokonca niektoré video produkcie filmujú aj svadobné videá v širokouhlom kinematografickom štýle, teda aj anamorfované.

Krátko z histórie

Pravdepodobne prvýkrát bolo anamorfovanie použité počas prvej svetovej vojny. Vyvinula ho firma Henri Chrétien na to, aby na čo najmenšom priestore dosiahla čo najširší uhol pohľadu v tankoch. Nazývalo sa to aj Hypergonar. V roku 1927 bol touto technológiou po prvý krát nafilmovaný krátky film. Potom už dlho nič.

Až v roku 1952 sa kinematografia vrátila masovejšie k tomuto riešeniu. 20th Century Fox začala vyrábať videá vo formáte CinemaScope. Do tej doby bolo na širokouhlý film využívaných viacero technológií. Niektoré využívali aj anamorfovaný obraz, iné horizontálny posun filmového pásu. Niektoré premietali obraz paralelne z troch premietačiek naraz (3-Strip Cinerama). Používal sa aj väčší filmový pás – 70 milimetrový film pre vyššie rozlíšenie. Zo známych fortmátov si možno spomeniete na značky Panavision, Technirama, Ultra Panavision 70, Superscope, Techniscope, Euroscope, Naturama a ďalšie.

Anamorphic formát mal neskôr zjednotiť normy. Nie úplne – niektoré veci sa točili na 70mm surovinu a pre kiná sa vyrábali menej kvalitné verzie. Tak sa potom dal vidieť známy veľkofilm aj v zapadnutom malom kine.

Za mnoho rokov potom vzniklo veľa známych filmov, ktoré si získali srdcia divákov – mnohé z nich boli širokouhlé s využitím anamorfózy. Aj preto každý filmár má zafixované, že tieto dve veci k sebe akosi patria.

V súčasnej kinematografii sa už netočí automaticky každý film touto technológiou. Napríklad Spielberg natočil viac filmov širokouhlo, ale nie všetky anamorfovane. Blízke stretnutia, Čeluste, Indiana Jones sú anamorfované a napríklad E.T mimozemšťan, Amistad, či Minority Report sú síce širokouhlé, ale snímané bežnou sférickou optikou. Takže, posuňme sa.

Ako teda filmovať anamorfované video? A pri nízkom rozpočte, samozrejme!

Poďme na to realisticky. Ak máte veľkú videoprodukciu a točíte pre kiná, televíziu, televíznu reklamu, tak použijete profesionálne vybavenie. Tam objektív stojí viac, než luxusné auto. Ak ho chcete z požičovne, zaplatíte viac, než 100 eur na deň. Takže v tejto lige sa pracuje so špeciálnou a kvalitnou optikou, ktorá nebude klásť veľa prekážok. Kvalita bude vysoká a problémy malé.

Predpokladám však, že väčšina z nás filmuje videá buď pre menších klientov, alebo pre radosť. Poďme teda nájsť riešenie, ako filmovať anamorfovane a neskrachovať. Pretože ak máte natočiť klip pre menej známu kapelu, alebo trebárs menšiu svadbu, nebudete mať asi v rozpočte niekoľko stoviek navyše len na prenájom optiky. Ale čo ak proste chcete natočiť skutočný CinemaScope filmík?

  1. Ak si to len chcete skúsiť narýchlo, pohrať sa a dosť, najlepšia voľba bude anamorfotická predsádka na mobil. Link ukazuje na moju minirecenziu najmenšej a najlacenjšej predsádky z čínskej chrličky zbytočností = asi všetko čo skúsite bude lepšie, než recenzovaná predsádka. Investícia 25 až 200 eur do predsádky je tu jediný náklad, ktorý potrebujete.
  2. Ak potrebujete veľmi jednoduché riešenie, kúpte si niektorý anamorfotický objektív. Už sa začínajú objavovať aj v cenách, ktoré sú zvládnuteľné. V cenách okolo 800 eur sa stretnete s objektívom SIRUI 50mm f/1.8 1.33×, ktorý však dá pomerne málo žiadaných efektov, ktoré chcete. Inými slovami síce získate širokouhlé video, ale bude mať pomerne málo žiadaných znakov. Potom sa presunieme niekam okolo 2500 eur kde sa už dajú kúpiť anamorfotické objektívy Vazen, či SLR Magic. Aj tu sa dá povedať že investícia končí a môžete hneď začať filmovať. Určite je výhodou bezproblémovosť – nemusíte nič ladiť, skúšať, skladať, premazávať, korigovať…
  3. Nuž a nakoniec som si nechal relatívne lacné riešenie v podobe anamorfotickej predsádky. Tu sa investícia začína niekde okolo 100 až 300 eur za niektorý starší objektív z projektoru. Alebo si môžete kúpiť drahšiu, ale “súčasnú” predsádku, napríklad SLR Magic Anamorphot-50 2.0x Anamorphic Adapter, ktorá sa pohybuje niekde okolo 1000 eur. Výhodou predsádky je, že ju môžete použiť s rôznymi objektívmi. Nevýhodou je, že keď ju kúpite tak na 99% ešte nie ste pripravení začať filmovať.

V ďalšej časti článku si teda povieme viac o predsádkach a ďalšom vybavení ktoré filmár môže kúpiť, aby mohol točiť anamorfované videá na spôsob CinemaScope.

Začnime základným setupom. Popíšem všetky zložky, ktoré môžu prísť do úvahy, ale v praxi vystačíte aj s menším reťazcom.

Príklad, ako môže vyzerať kamera pripravená na filmovanie.

Ak si to rozložíme, dostaneme nasledujúcu postupnosť súčiastok:

  1. Kamera – dosť dôležitá súčiastka. Bez nej sa zvyčajne zle filmuje.
  2. Speedbooster / Metabones / adaptér. Táto redukcia sa používa, ak použijete iný objektív, než daná kamera vie použiť. Napríklad chcete využiť objektív zo starej Praktiky na Panasonic GH5, alebo BMPCC4k kamere. Ak viete nasadiť objektív bez nej, túto redukciu nepotrebujete.
  3. Objektív. Použijete bežný asi 50mm objektív s menším priemerom skla ak máte menšiu anamorfotickú predsádku.
  4. Clamp, ktorý pripevní anamorfotickú predsádku na objektív. Nič vám nebráni použiť namiesto toho gafu (lepiaca páska) ale potom je výsledok mierne nepredvídateľný.
  5. Samotná anamorfotická predsádka. Tá je tiež pomerne nutná, ak chcete točiť v anamorphic režime. V diskusiách som už videl zúfalé pokusy filmovať cez predsádku určenú na mobil normálnou kamerou. Je to tak – anaformované video je závislosť a závilslí filmári sú schopní hrozných šialeností aby svoj obraz aspoň trocha stlačili a potom mohli zas víťazne roztiahnuť.
  6. Clamp ktorým spojíte anamorfotickú predsádku so single focus optikou. Toto nepotrebujete, ak sa dá single focus našróbovať priamo na anamorfotickú predsádku – aj také zázraky sa občas dejú.
  7. Single focus optická predsádka umožní, aby ste zaostrovali týmto adaptérom.

Takže to sú jednotlivé nutné komponenty.

Potom je ešte veľmi vhodné ak to celé posadíte na nejaký

  1. Koľajničky (Rail Rod Support) – na nich budú upevnené držiaky.
  2. Držiak kamery a z opačnej strany aj statívu. Niekedy budete statív mať uchytený na inom držiaku. Podľa toho ako to bude vyvážené.
  3. Držiak predsádky. Ak to drží dobre na clampe, stačí podpera. Ale držiak býva bezpečnejší.
  4. Mattebox, alebo slnečná clona. Nie je to nutné. Ale ak točíte kinematografickým štýlom, často budete filmovať v protisvetle a to sa hodí, aby na optiku nedopadalo žiadne zbytočné svetlo. Navyše ak chcete za jasného dňa exponovať dlhší expozičný čas, v matteboxe môžete sušiť vhodný ND filter.

Takže to bol bleskový exkurz setupu a teraz si poďme popísať podrobnejšie info.

Anamorfotické predsádky

Medzi populárne predsádky patria napríklad tieto sklá.

  • ISCO ultrastar 2.1
  • Kowa (staršie projekčné predsádky 16-s, 16-h, 8-z a podobné)
  • Elmoscope II
  • Iscorama
  • SLR Magic Anamorphot-50 2.0× Anamorphic Adapter
  • Aivascope 1.5×
  • Meopta Anagon (u nás) je však veľmi ťažký a nedá sa zaostriť veľmi do blízka, má však veľmi ostrý obraz, občas s ním robím.

Ceny lietajú podľa toho v akom je sklo stave a kto ho predáva. Pri úvodných úvahách počítajte tak asi s 300 až 600 eurovou investíciou. Dá sa aj za menej ale aj za oveľa viac.

Clamp

Predsádku potrebujete na objektív nejako upevniť. Zvyčajne sa používa niektorý calmp. Hľadáte:

  • Redstan Clamps
  • Rafcamera
  • Rapido v3 Clamp

To sú asi najznámejší dodávatelia. Investícia bude okolo 50 eur. Neoplatí sa asi ísť príliš do lacnejších, pretože tam potom nebýva doriešené to, ako sa predsádka upevní na clamp. Ak priamo šróbmi, zničíte po čase predsádku.

Základný objektív

Veľa filmmakerov používa na takéto snímky staré objektívy. Asi najčastejšie sa používa

  • Biotar 58 mm f/2 (Carl Zeiss Jena)
  • Helios 44M, 58 mm f/2 – kópia Biotaru. Vo verzii Helios sa však duševne pripravte na to, že každý jeden kus bol iný. Pri šťastí kúpite sklo, ktoré má krásnu kresbu a pri smole kúpite sivý zákal, ktorý vás nepoteší. Niektorý objektív zaostrí pekne, iný podivne.
  • Carl Zeiss Jena Pancolar 50mm 1.8, alebo niektorý Tessar (ak chcete ostrejší obraz)
  • Canon FD 50mm f/1.8 (
  • Olympus OM F.Zuiko 50mm f/1.8 (achcete ostrejší obraz, starší, kovový potrebná redukcia OM)

Starší objektív býva vyhľadávaný pre mäkkú kresbu a veľmi pekný bokeh. Investícia do takéhoto objektívu býva okolo 30 až 50 eur.

Počítajte s tým, že menej ako 50mm objektív asi nevyužijete. Takto by vyzeral pokus filmovať cez predsádku nevhodným objektívom:

Takýto pohľad získate ak váš objektív má väčšie sklo ako samotná predsádka, alebo má síce malé sklo, ale je príliš širokouhlý. Potrebujete nazoomovať (ak sa dá) do oblasti, ktorá už netrpí vignetáciou.

Koľajničky (Rail Rod Support)

Ďalej bude dosť užitočné, ak máte koľajničky. Predsa len väčšia predsádka má svoju hmotnosť a nie každý objektív to unesie.

Aj preto sa uprednostňujú tie staré objektívy – sú železné a udržia všeličo. 🙂

Anamorfované video sa točí prednostne zo statívu. Rozhýbaný obraz filmovaný z ruky nie je práve to, čo by pripomínalo kinematografiu.

Nejaký taký koľajničkovitý podstavec viete zložiť tak asi za 100 až 150 eur provizórne. Ak chcete riešenie, ktoré bude pripravené na profesionálnejšiu prácu, pridajte nulu a ušetríte si veľa kliadieb, nadávok či prištipnutí prstov.

Pred objektív odporúčam slnečnú clonu. Už je v hre priveľa optických členov a ak niečo nemusí do objektívu svietiť, tak nech to tam nesvieti. Asi tak veľkú slnečnú clonu nekúpite a tak si na rig kúpte niečo na spôsob matte boxu. Nemusí byť na filtre, stačia tie klapky, aj keby to mala byť lacná hračka z čínskej chrličky nového odpadu. Investícia pár eur, niekedy sa také klapky dajú kúpiť s koľajničkami.

Single focus

Nakoniec som si nechal poslednú lahôdku. Všetky anamorfotické predsádky majú prstenec na zaostrovanie. Taký, ako na objektíve. Takže sa duševne musíte pripraviť na to, že anamorfované video zaostrujete dvakrát. Najskôr nastavíte predsádku a potom doostríte objektív. Tento proces párkrát upravíte kým nájdete optimálnu ostrosť. To je technologická cena za používanie predsádky. A je to vysoká cena! V podstate to znemožňuje natočiť záber, kde by ste preostrili z blízka do diaľky. Dalo by sa to, ale musíte točiť dve krútky naraz a trafiť to zastaviť presne. Divoko to brzdí prácu.

Preto sa predávajú takzvané single focus adaptéry, ktoré predsadíte pred anamorfotickú predsádku. Tú aj s objektívom perfektne zaostríte na nekonečno a potom už všetko zaostrujete len zaostrovacou predsádkou. Tá umožní, aby ste mohli podľa potreby preostriť. Najznámejšie predsádky sú:

  • Rectilux Hardcore DNA (najostrejší obraz, okolo 1000 eur)
  • Rapido FVD-16a (obľúbená v strednej cene okolo 600 eur)
  • SLR Magic Rangefinder (filmári ju dosť kritizujú, cena okolo 300 eur)

Nuž a samozrejme aby toho nebolo dosť, možno budete potrebovať ďalší clamp, ktorým spojíte zaostrovací modul s anamorfotickou predsádkou.

Takže to je výbava, s ktorou je vhodné počítať pri filmovaní anamorfovaného videa.

Takto vyzerá minimalistický setup:

Statív, kamera, objektív, anamorfotická predsádka Meopta Anagon. Celková hmotnosť tejto radovánky je 7 kíl. To znamená, že ak ste doteraz používali nejaký lacný statívček, tak bude vhodné dokúpiť filmársky statív, ktorý udrží niekoľko kíl techniky. Udrží – to neznamená že to aspoň nespadne. To znamená, že ak fixnete v nejakej polohe kameru, nezačne vám pomaly klesať niektorým smerom. A tiež by sa nemusela nečakane odlomiť plastová hlava aj s kamerou a sklami.

Tu je videotest z toho setupu.

Tu vidíte ľahší setup ešte nie je celkom zložený. Objektív Kowa 16-s je ľahší, takže setup už má lne 5 kíl. Točili sme s ním toto video:

Skôr než teda začnete filmovať anamorfované videá, počítajte s týmito obmedzeniami:

  • Budete filmovať 50 milimetrovým objektívom. To zodpovedá zhruba 100mm teleobjektívu v prepočte na kinofilm. O niečo málo širší uhol dostanete z veľkej predsádky, ale to prirátajte ako plus dve kilá do batoha.
  • Kvalita optiky vás nepustí veľmi k zoomovaniu, niekde nad 100 mm sklom už sa stráca použiteľná kvalita obrazu s predsádkou. Inými slovami teda v menších miestnostiach si nepofilmujete. Väčšie scény či krajinky nezaberiete. Jednoducho pracujete s jednou ohniskovou vzdialenosťou – ber, alebo nechaj tak. Ak máte vhodný zoom objektív, môžete sa mierne pohybovať so zoomom, ale stále to bude len úzka portrétna oblasť. Nie celkové širšie pohľady.
  • Na pľace budete vzbudzovať viac pozornosti ak to celé rozbalíte. Budú sa pri vás pristavovať rôzne indivíduá a môžu zapriadať rozhovory, ktoré nechcete začínať a nemusíte vedieť ukončiť bez konfliktov.
  • Použitie takýchto rôzne provizórnych optických členov nikdy nedá vašej kamere lepší obraz, než samostatný kvalitný objektív. Často až doma zistíte, že ste nasnímali zábery s nejakou chybou, na ktorú ste nemysleli. Najčastejšie bude chybou zle nasadená predsádka a zvislé línie nebudú zvislé. S tým sa síce v postprodukcii niečo spraviť dá, ale je to plus práca navyše a mínus kvalita.
  • Nemáte single focus adaptér? Keďže hovoríme o dual focus riešení, len riadne zaostrenie na bližší detail zaberie niekedy aj niekoľko minút. Keďže chcete mať malú hĺbku ostrosti, chcete pracovať na malej clone, ale to znamená menej vôle pre prípadné chyby zaostrenia. Pomôže ak dokúpite single focus predsádku.
  • Nemáte single focus adaptér? Zabudnite na preostrenie v rámci záberu.
  • Na gimbal dostanete len menšie predsádky. Z ruky to neustabilizujete a statív nie je pre každé video ideálny.
  • Pre reportážne, alebo iné pomerne operatívne filmovanie je takýto kamerový setup prakticky nepoužiteľný. Ak ho nemáte zložený veľmi napevno, pri prenášaní sa rozladí a pred novým záberom to bude vyžadovať kontrolu a prípadne aj doladenie optického systému.

Podobných problémov nájdete aj viac.

Napriek tomu sa takto filmovať dá a učí vás to myslieť viac filmovo. Naučíte sa pracovať so scénou, hľadať spôsoby, ako vyriešiť problémy a z “nedá sa” spraviť dobrý film.

Ďalšie články

Recenzie rôznych anamorfotických objektívov a predsádok