V časoch, kedy sa širokouhlé filmy točili na klasický celuloidový film, filmové štúdiá širokouhlý rozmer riešili rôzne. Veľkofilmy sa točili na 70 milimetrový filmový pás. To však znamenalo, že sa dali premietať len v niektorých kinách. Preto prišiel na scénu takzvaný anamorfovaný (stlačený) film. Využíval štandardný 35 milimetrový filmový pás, ktorý sa dal premietať na bežnom kino-projektore. Obraz na filmovom políčku bol stlačený a premietal sa cez špeciálny anamorfotický objektív. Ten obraz roztiahol nazad na správny rozmer. Vyzeralo to takto:
Dnes sa už filmuje digitálne, no éra anamorfotických objektívov ešte ani zďaleka neskončila. Digitálni filmári a videoprodukcie ich často používajú.
Anamorfotický objektív zvyčajne znižuje aj hĺbku ostrosti - to je tiež žiadaný jav. Aj keď filmovanie je potom náročnejšie na ostrenie, výsledok je o to zaujíémavejší. Obraz má svoju zvláštnu atmosféru, ktorú len ťažko nasimulujete v postprodukcii. Áno, dalo by sa umelo vyrobiť horizontálne lens flare, zvýrazniť bokeh (zneostrenie pozadia a popredia) či pridať simuláciu filmového zrna v tvare roztiahnutom spätným roztiahnutím záberu. No skúsené oko rozpozná, že to nie je ono. Preto sa stále točí skutočne anamorfované video.
Ak si pozriete kultové širokouhlé filmy, často si všimnete, že typické znaky anamorfovaných filmov v mnohých záberoch vôbec nie sú čitateľné. Pozrite si Votrelca, ži filmy s Petrom Sellersom a väčšina záberov je "normálne" ostré kino. Chcem na to upozorniť vopred - dnešní anamorfo-závisláci sa totiž predháňajú v tom, kto dosiahne viac zneostrené a pľacaté pozadie. Kto bude mať dlhšie a modrejšie lens flary ak budú filmovať svietenie baterkou do objektívu. O tieto javy však v profesionálnom kine zakopmnete len párkrát za film.
Je to podobné, ako zoom. Ak má amatér na kamere zoom, bude zoomovať v každom zábere. Ale ak si pozriete normálny film, zoom buď neuvidíte vôbec, alebo možno jeden či dva za celý film.
Prečo nestačí orezať bežné video na širokouhlý rozmer? Pretože proces anamorfózy prináša niekoľko špecifických a kinematograficky zaujímavých optických chýb, ktoré vo filme dobre vyzerajú. Pripomínajú kino a nie je možné dosiahnuť ich umelo, v postprodukcii. Alebo ak áno, tak nie jednoducho. Sú to najmä:
Toto je "killer argument" pre anamorfovanie. Filmujete napríklad pri ekvivalente okolo 80 milimetrov pri fullframe, alebo aj viac. Máte teda silne zneostrené pozadie a krásnu portrétnu kresbu tvárí, ale ZÁROVEŇ stále širokouhlý pohľad na scénu. Rovnaký záber širokouhlejším objektívom by mal už iné estetické vlastnosti.
Vľavo vidíte, čo by ste dostali z bežného 50mm objektívu. Vpravo roztiahnutý pohľad pomocou anamorfotickej predsádky.
Príklad: Ak fotografujete na obľúbený Panasonic Lumix rady G, alebo Black Magic Pocket Cinema Camera (BMPCC), alebo iný M4/3 stroj, tak 50 milimetrový objektív býva na anamorfované video optimálny. Vo fotoaparáte sa z toho stane zhruba ekvivalent 100mm na FF fotoaparáte. 100 milimetrov už však je tak trocha teleobjektív. Avšak tým, že predrazíte ako optický člen anamorfovaciu predsádku, stane sa toto:
V praxi potom zistíte, že bežné kinoprojektorové predsádky nie sú celkom presné.
Ak chcete mať prvotriedne podanie roztiahnutia, počítajte s tým aj v postprodukcii a bližšie zábery naťahujte trocha menej.
V obraze vznikajú odlesky, ktoré mávajú horizontálny tvar. Pekne to vyplní nočný záber a tak máte v obraze štruktúru.
Žiara svetiel v zábere ukazuje typickú chybu optiky pri anamorfovanom filme. (Lens flare.) Vyhľadávané sú prednostne také objektívy, ktoré tento jav posúvajú do modrej farby. To závisí ako s vlastnosťami objektívu, tak aj zdrojom svetla.
Takto ten jav vidíme vo filmoch ako Votrelec 1.
Mimochodom, ak si kúpite vlastnú anamorfotickú predsádku, bude asi trocha problém vyrovnať ju, aby stlačenie bolo v dokonale zvislej polohe. Práve tieto svetelné odlesky vám pomôžu presne nastaviť uhol rotácie predsádky.
Oblasti mimo ostrosť nie sú zneostrené kruhovito, ale oválne. Je to zaujímavý a filmármi žiadaný jav.
Toto je ďalší estetický argument - bežný divák si tento jav pravdepodobne nikdy nevšimne a nerozozná, že vy ste sa trápili s anamorfotickou predsádkou, či drahým objektívom. No filmár si to všimne. Jednoducho obraz a bokeh má celkom špecifické vlastnosti.
Svetielka v pozadí sú rozmazané, ale nie guľovito, ako by to spravil bežný objektív. Ak vidíte takto rozmazané objekty, viete, ako bol film natočený.
Teoreticky by sa dalo pracovať tak, že väčšinu záberov by ste mohli filmovať normálnym objektívom a obraz proste orezať na širokouhlý. Až zábery s väčšou hĺbkou ostrosti či nočné snímky by ste točili pomocou niektorého anamorphic adaptéra. Tu však v praxi hrozí, že by ste dosiahli dosť výrazný rozdiel v charaktere obrazu pri rôznych scénach. To môže byť rušivé. Potom je lepšie točiť všetko jednotnou technológiou.
Anamorfovaný film môže mať mierne a špecifické cylindrické skreslenie perspektívy. Ak chcete dosiahnuť rovnako širokouhlý pohľad bežným objektívom, perspektívne skreslenie bude mať trocha iný charakter - skôr bude poduškovité.
Tento rozdiel vidíte tak, že horizontálne línie môžu byť perspektívne skreslené, ale zvislice budú zvislé bez skreslenia. Tento jav môžu lepšie objektívy celkom potláčať. Naopak, širokouhlé predsádky ho môžu zvýrazniť, takže nájdete aj veľké filmy, ktoré túto vlastnosť nemajú, alebo ju majú netypickú.
V prípade, že chcete vyvolať ilúziu, že video je anamorfované - teda chcete vyrobiť fakemorfované 🙂 video, môžete použiť tento postup:
Bežný záber orežete na širokouhlý. Prenádherný Dom Umenia v Piešťanoch to určite znesie.
Nasaďte mierne cylindrické skreslenie.
Orežte. Vznikne trocha pokrčený obraz, ktorý môže pripomínať širokouhlý film.
Potom by sa patrilo pridať miernu vignetáciu po okrajoch. Ak chcete, môžete okraje aj mierne zneostriť. Ak by ste chceli pracovať vo väčšom rozlíšení, môžete pridať šum a to šum horizontálne roztiahnutý na dvakrát.
Z podstaty veci logický a preto posledný argument prečo sa používa anamorphic video je najmä snaha filmovať širokouhlo. Tento jav sa však dnes dá ľahko riešiť aj prostým orezaním bežného videa. Už netočíme na celuloidový pás. Už nie sme držaní v šach-mate normami 35 milimetrového filmu.
Pôvodne šlo o technológiu, ktorá umožnila premietať širokouhlé filmy aj na premietačkách, ktoré boli pôvodne vyrobené len na bežný 35 milimetrový filmový pás. Kino tak získalo konkurenčnú výhodu v širšom plátne pri relatívne nízkej investícii do anamorfotickej predsádky.
To teda boli asi najdôležitejšie argumenty prečo občas chceme siahnuť po anamorfovanom videu. Zvyčajne sa s ním stretnete najmä v kinách. Ešte stále sa touto technológiou točia mnohé filmy. Často sa používa v reklamách, v klipoch pre kapely či v nezávislom filme. Dokonca niektoré video produkcie filmujú aj svadobné videá v širokouhlom kinematografickom štýle, teda aj anamorfované.
Pravdepodobne prvýkrát bolo anamorfovanie použité počas prvej svetovej vojny. Vyvinula ho firma Henri Chrétien na to, aby na čo najmenšom priestore dosiahla čo najširší uhol pohľadu v tankoch. Nazývalo sa to aj Hypergonar. V roku 1927 bol touto technológiou po prvý krát nafilmovaný krátky film. Potom už dlho nič.
Až v roku 1952 sa kinematografia vrátila masovejšie k tomuto riešeniu. 20th Century Fox začala vyrábať videá vo formáte CinemaScope. Do tej doby bolo na širokouhlý film využívaných viacero technológií. Niektoré využívali aj anamorfovaný obraz, iné horizontálny posun filmového pásu. Niektoré premietali obraz paralelne z troch premietačiek naraz (3-Strip Cinerama). Používal sa aj väčší filmový pás - 70 milimetrový film pre vyššie rozlíšenie. Zo známych fortmátov si možno spomeniete na značky Panavision, Technirama, Ultra Panavision 70, Superscope, Techniscope, Euroscope, Naturama a ďalšie.
Anamorphic formát mal neskôr zjednotiť normy. Nie úplne - niektoré veci sa točili na 70mm surovinu a pre kiná sa vyrábali menej kvalitné verzie. Tak sa potom dal vidieť známy veľkofilm aj v zapadnutom malom kine.
Za mnoho rokov potom vzniklo veľa známych filmov, ktoré si získali srdcia divákov - mnohé z nich boli širokouhlé s využitím anamorfózy. Aj preto každý filmár má zafixované, že tieto dve veci k sebe akosi patria.
V súčasnej kinematografii sa už netočí automaticky každý film touto technológiou. Napríklad Spielberg natočil viac filmov širokouhlo, ale nie všetky anamorfovane. Blízke stretnutia, Čeluste, Indiana Jones sú anamorfované a napríklad E.T mimozemšťan, Amistad, či Minority Report sú síce širokouhlé, ale snímané bežnou sférickou optikou. Takže, posuňme sa.
Poďme na to realisticky. Ak máte veľkú videoprodukciu a točíte pre kiná, televíziu, televíznu reklamu, tak použijete profesionálne vybavenie. Tam objektív stojí viac, než luxusné auto. Ak ho chcete z požičovne, zaplatíte viac, než 100 eur na deň. Takže v tejto lige sa pracuje so špeciálnou a kvalitnou optikou, ktorá nebude klásť veľa prekážok. Kvalita bude vysoká a problémy malé.
Predpokladám však, že väčšina z nás filmuje videá buď pre menších klientov, alebo pre radosť. Poďme teda nájsť riešenie, ako filmovať anamorfovane a neskrachovať. Pretože ak máte natočiť klip pre menej známu kapelu, alebo trebárs menšiu svadbu, nebudete mať asi v rozpočte niekoľko stoviek navyše len na prenájom optiky. Ale čo ak proste chcete natočiť skutočný CinemaScope filmík?
V ďalšej časti článku si teda povieme viac o predsádkach a ďalšom vybavení ktoré filmár môže kúpiť, aby mohol točiť anamorfované videá na spôsob CinemaScope.
Začnime základným setupom. Popíšem všetky zložky, ktoré môžu prísť do úvahy, ale v praxi vystačíte aj s menším reťazcom.
Príklad, ako môže vyzerať kamera pripravená na filmovanie.
Ak si to rozložíme, dostaneme nasledujúcu postupnosť súčiastok:
Takže to sú jednotlivé nutné komponenty.
Potom je ešte veľmi vhodné ak to celé posadíte na nejaký
Takže to bol bleskový exkurz setupu a teraz si poďme popísať podrobnejšie info.
Medzi populárne predsádky patria napríklad tieto sklá.
Ceny lietajú podľa toho v akom je sklo stave a kto ho predáva. Pri úvodných úvahách počítajte tak asi s 300 až 600 eurovou investíciou. Dá sa aj za menej ale aj za oveľa viac.
Predsádku potrebujete na objektív nejako upevniť. Zvyčajne sa používa niektorý calmp. Hľadáte:
To sú asi najznámejší dodávatelia. Investícia bude okolo 50 eur. Neoplatí sa asi ísť príliš do lacnejších, pretože tam potom nebýva doriešené to, ako sa predsádka upevní na clamp. Ak priamo šróbmi, zničíte po čase predsádku.
Veľa filmmakerov používa na takéto snímky staré objektívy. Asi najčastejšie sa používa
Starší objektív býva vyhľadávaný pre mäkkú kresbu a veľmi pekný bokeh. Investícia do takéhoto objektívu býva okolo 30 až 50 eur.
Počítajte s tým, že menej ako 50mm objektív asi nevyužijete. Takto by vyzeral pokus filmovať cez predsádku nevhodným objektívom:
Takýto pohľad získate ak váš objektív má väčšie sklo ako samotná predsádka, alebo má síce malé sklo, ale je príliš širokouhlý. Potrebujete nazoomovať (ak sa dá) do oblasti, ktorá už netrpí vignetáciou.
Ďalej bude dosť užitočné, ak máte koľajničky. Predsa len väčšia predsádka má svoju hmotnosť a nie každý objektív to unesie.
Aj preto sa uprednostňujú tie staré objektívy - sú železné a udržia všeličo. 🙂
Anamorfované video sa točí prednostne zo statívu. Rozhýbaný obraz filmovaný z ruky nie je práve to, čo by pripomínalo kinematografiu.
Nejaký taký koľajničkovitý podstavec viete zložiť tak asi za 100 až 150 eur provizórne. Ak chcete riešenie, ktoré bude pripravené na profesionálnejšiu prácu, pridajte nulu a ušetríte si veľa kliadieb, nadávok či prištipnutí prstov.
Pred objektív odporúčam slnečnú clonu. Už je v hre priveľa optických členov a ak niečo nemusí do objektívu svietiť, tak nech to tam nesvieti. Asi tak veľkú slnečnú clonu nekúpite a tak si na rig kúpte niečo na spôsob matte boxu. Nemusí byť na filtre, stačia tie klapky, aj keby to mala byť lacná hračka z čínskej chrličky nového odpadu. Investícia pár eur, niekedy sa také klapky dajú kúpiť s koľajničkami.
Nakoniec som si nechal poslednú lahôdku. Všetky anamorfotické predsádky majú prstenec na zaostrovanie. Taký, ako na objektíve. Takže sa duševne musíte pripraviť na to, že anamorfované video zaostrujete dvakrát. Najskôr nastavíte predsádku a potom doostríte objektív. Tento proces párkrát upravíte kým nájdete optimálnu ostrosť. To je technologická cena za používanie predsádky. A je to vysoká cena! V podstate to znemožňuje natočiť záber, kde by ste preostrili z blízka do diaľky. Dalo by sa to, ale musíte točiť dve krútky naraz a trafiť to zastaviť presne. Divoko to brzdí prácu.
Preto sa predávajú takzvané single focus adaptéry, ktoré predsadíte pred anamorfotickú predsádku. Tú aj s objektívom perfektne zaostríte na nekonečno a potom už všetko zaostrujete len zaostrovacou predsádkou. Tá umožní, aby ste mohli podľa potreby preostriť. Najznámejšie predsádky sú:
Nuž a samozrejme aby toho nebolo dosť, možno budete potrebovať ďalší clamp, ktorým spojíte zaostrovací modul s anamorfotickou predsádkou.
Takže to je výbava, s ktorou je vhodné počítať pri filmovaní anamorfovaného videa.
Takto vyzerá minimalistický setup:
Statív, kamera, objektív, anamorfotická predsádka Meopta Anagon. Celková hmotnosť tejto radovánky je 7 kíl. To znamená, že ak ste doteraz používali nejaký lacný statívček, tak bude vhodné dokúpiť filmársky statív, ktorý udrží niekoľko kíl techniky. Udrží - to neznamená že to aspoň nespadne. To znamená, že ak fixnete v nejakej polohe kameru, nezačne vám pomaly klesať niektorým smerom. A tiež by sa nemusela nečakane odlomiť plastová hlava aj s kamerou a sklami.
https://www.youtube.com/watch?v=bSorUKPXGcU&feature=youtu.be
Tu je videotest z toho setupu.
Tu vidíte ľahší setup ešte nie je celkom zložený. Objektív Kowa 16-s je ľahší, takže setup už má lne 5 kíl. Točili sme s ním toto video:
Skôr než teda začnete filmovať anamorfované videá, počítajte s týmito obmedzeniami:
Podobných problémov nájdete aj viac.
Napriek tomu sa takto filmovať dá a učí vás to myslieť viac filmovo. Naučíte sa pracovať so scénou, hľadať spôsoby, ako vyriešiť problémy a z "nedá sa" spraviť dobrý film.
Ďalšie články
Recenzie rôznych anamorfotických objektívov a predsádok