Aký mikrofón použiť pri filmovaní?

V tomto článku so povieme o rôznych mikrofónoch, aké môžete s úspechom využiť pri natáčaní videozáznamov. Niektoré technické otázky okolo zvuku vo videu som riešil v tomto článku. Dnes sa zameriame na samotný začiatok zvukového reťazca – mikrofón. Keďže sám pracujem s videom, zameriam sa skôr na prax a technické skúsenosti. Nie na technologické parametre. Zameriam sa prednostne na techniku určenú pre nižšiu profesionálnu triedu. Štúdiovej technike sa nevenujem, sám točím videá v bežnej triede požiadaviek technickej kvality. No a hlavne budem písať o snímaní dialógovej stopy, alebo hlasu rečníka.

Začínajúci filmár, či tvorca videí si tu nájde pár tipov, dúfam že budú užitočné. Budem rád ak pomôžem s výberom, ale prehlasujem, že toto nie je reklamný článok. Uvedené výrobky používam pri filmovaní videí bežne, ale nemusíte si kúpiť presne tie isté modely. Na trhu je viac podobných výrobkov – vyberte si tie, ktoré sadnú presne do žánru aké videá točíte.

Odporúčam, nepoužívajte mikrofón na kamere, či fotoaparáte ktorým filmujete ako hlavný záznamový zdroj. Na amatérske video je síce fajn, ale ak chcete mať v dialógovej stope prvotriedne nabraný zvuk, a aj špičkový obraz nevyhnete sa tomu. Prečo? Pretože fyzika.

  • Chcete na videu prvotriedny obraz? To pri portréte znamená dlhšie ohnisko. Ak točíte herca nejakým 80 milimetrovým objektívom (ekvivalentne na kinofilm) tak od neho budete s kamerou ideálne možno 3 až 4 metre. Tvár bude bez deformácií, hĺbka ostrosti vám dovolí oddeliť pozadie a popredie.
  • Chcete nasnímať perfektný zvuk? To pri snímaní dialógovej stopy znamená mať mikrofón meter a bližšie od interpréta.

Šach mat pre mikrofón umiestnený na kamere.

Viem, dostať smerové mikrofóny na kameru. Nie zlé riešenie – môže to zachrániť video, ak zlyhá hlavný mikrofón. Ako hlavný mikrofón by som však neodporúčal ani smerový mikrofón na kamere. Preto sa smerovým mikrofónom na kamere alebo fotoaparáte ďalej nebudem venovať. Ak ho máte, často využijete ten záznam ako výbornú ruchovú stopu, ktorou potom “podmaznete” dialóg.

Prehľad mikrofónov pre videoprodukciu

Pozrime sa na najčastejšie možnosti ako môžete nahrávať záznam k videu.

Takéto mikrofóny pri produkcii videí využijete – podľa toho čo sa točí môžete meniť mikrofón.

Náhlavový mikrofón. Volá sa aj madona.

Ak sa dá (akože väčšinou nie), je to voľba číslo jedna pri nahrávaní s amatérskymi interpretmi ak nemáte zvukára. Prečo? Pretože:

  • Automaticky je umiestnený do blízkosti úst.
  • Ak sa herec hýbe, mikrofón jeho pohyb perfektne kopíruje.
  • Je umiestnený tak, že nevznikajú vzduchové “údery” pri písmenách P, F, B a podobných.
  • Je tak blízko pri ústach, že sa znesie aj veľmi zlý akustický priestor – hluk, ruch, dozvuk.
  • Interprét má voľné ruky.

Jedinou nevýhodou je, že vizuálne pôsobí extrémne rušivo.  Inými slovami – je akceptovateľný na živej akcii, na prednáške. Všade inde bude pôsobiť čudne, alebo komicky. Škoda.

Smerový mikrofón, zvuková puška

Toto je zlatý štandard pri profesionálnej produkcii videa.

  • Smerový mikrofón si reportér môže držať blízko pri ústach. Aj v hlučnej továrni bude počuť pomerne dobre hovorené slovo ktoré bude slušne izolované od ruchov. Je nutné, aby interprét vedel, ako má mikrofón správne držať a “mieriť” (a nezabúdal na to).
  • Ešte lepšie je držať smerový mikrofón na tyči mimo obraz videozáberu. Nad, alebo pod hercami. Ak sú akustické podmienky v štúdiu dobré, nahráte tak najlepšiu kvalitu zvuku čo sa týka prirodzenosti zvukového obrazu. Určite o pár tried lepšiu, než z kravatového mikrofónu.

Taký mikrofón sa dá umiestniť aj na kameru, ale býva dlhší. Preto sa zvyčajne na kamere nepoužíva.

Keď si budete vyberať, nájdete rôzne druhy týchto mikrofónov. Zorientujte sa aspoň rýchlo:

  • Kardioidný mikrofón je mierne smerový, prevažne sníma spredu a mierne z bokov.
  • Superkardioidný je smerovejší mikrofón. Nazýva sa aj zvuková puška. Z bokov môže potlačiť zvuk viac, ale nečakajte zázraky.
  • Parabolický mikrofón – to už sú špeciality na nahrávanie vtáctva. Vo videu pre dialóg ho nevyužijete. Jedine keby ste mali istotu, že interprét nemení svoju polohu.

Smerový teda najmä superkardioidný mikrofón je ideálny aj na zachytávanie niektorých ruchov, napríklad spev vtákov, zvuk ihriska. Dokáže vďaka smerovosti izolovať zvuky prichádzajúce spredu od zvukov zboku a zozadu. Nečakajte však zázraky – ak máte v miestnosti veľmi silný dozvuk, tak aj slušná zvuková puška bude nepoužiteľná. Iba v prípade, že silný dozvuk môžete priznať, ako vlastnosť akustického priestoru vo videu.

Kravatový mikrofón, klopový mikrofón

Aj tieto mikrofóny sú výborné aj pri práci s amatérmi (hercami). Nemusia riešiť ako držať mikrofón a majú voľné ruky. Nemusíte ich naháňať s mikrofónom na tyči.

Je nutné ošetriť údery a šúchanie okolo mikrofónu. Ak nemáte odposluch, musíte myslieť na to, že herec sa môže pri prednese udierať do pŕs čo je vizuálne fajn, ale zničí to zvuk. Alebo môže rukou mikrofón zakryť ak spraví nejaké gesto. Pri nahrávaní prednášok zas často narazíme na problém, že prednášajúci si do ruky zoberie papiere a tie v niektorých uhloch pôsobia ako odrazová doska na zvuk. Chvíľami to úplne zmení kvalitu zvuku a je to rušivé.

Klopové mikrofóny zvyčajne používame všesmerové. Sú menej citlivé na pohyby hlavou. Kravatový mikrofón so smerovou charakteritikou je lepší na izoláciu od rušivých zvukov v sále či v štúdiu kde točíte video, ale… Ale stačí aby prednášajúci otočil hlavu nabok a zvuk zoslabne a úplne zmení frekvenčnú charakteristiku. Kto si pamätáte staré a pôvodné relácie Ktosi je za dverami (Lasica, Satinský), tak tam je tento jav mimoriadne výrazný a rušivý.

Tiež treba myslieť na oblečenie. Ak nemáte živý odposluch z kontaktného zvuku na scéne:

  • Robíte video rozhovor s motorkárom? Kožená bunda na ktorej máte mikrofón pri pohyboch tela vŕzga.
  • Má interpret na oblečení zipsy? To uchopítko, ktorým sa zips otvára a zatvára môže visieť a pri kždom pohybe ťukať o kovový zips. Vy to nepočujete, ale zato váš klopový mikrofón celko zreteľne a čisto.
  • Nosí interprét kravatu, ktorá nie je z kvalitného materiálu? Už som tak filmoval klienta, ktorému statická elektrina “iskrila” pri niektorých pohyboch a v zázname som si priniesol rušivé praskanie.

Ak sa to stane, môžete skúsiť v postprocessingu zvuk prehnať niektorým filtrom na odstraňovanie kliknutí. Tak ako keď reštaurujete záznam zo starej gramoplatne.

Záznamníky ako mikrofón

Asi najznámejšie sú tie od Zoomu, ale dostať ich oveľa viac. Majú zvyčajne vstavaný kvalitný mikrofón, sú geniálne na záznam zvukového prostredia. Kvalita mikrofónov býva mimoraidne dobrá (v kontexte cenovej triedy, samozrejme!). Môžete ich využiť aj na pripojenie kravatového mikrofónu ako slušný rekordér.

Ak točíte video častejšie, oplatí sa aspoň jeden taký prístroj mať stále poruke. Môžete ho dať reportérovi do ruky ako reportážny mikrofón. V nie príliš hlučnom prostredí získate výborný záznam.

V tichom a akusticky utlmenom prostredí sa dajú použiť aj na záznam dialógu priamo pomocou vstavaných mikrofónov.

Všetky s ktorými som však robil však majú silne mikrofoničné telo. Akýkoľvek pohyb ruky, alebo prstu ktorým držíte prístroj je v nahrávke počuť. Preto ich použitie vyžaduje dobre nacvičiť, čo sa dá a čo nie.

Mikrofón priznať, či skryť?

Nakoniec som si nechal ešte tému skrytia mikrofónu. Podľa povahy videa aké točíte je často v poriadku, ak prednášajúci alebo reportér má na sebe mikrofón, alebo si ho drží v ruke.

Ja zastávam koncept mikrofón priznať. S týmto názorom mnohí nemusia súhlasiť – nevadí. Takže toto neberte ako radu, ale len ako môj názor a postoj. Podľa mňa je to normálna vec, že človek pri rozhovore hovoril na mikrofón. Preto pri prednáškach, debatách a podobných videách mikrofón vždy umiestnim tak, aby bol vidieť. Nie zámerne. Nejde mi o to, aby bol vidieť. Skôr potrebujem, aby medzi mikrofónom a ústami nič nebolo. Predsa nebudem divákovi tajiť, že sme filmovali na mikrofón. Nuž a to býva práve na dobre viditeľných miestach.

Sú však videá, kde je mikrofón nežiadúci. Tam je nutné zamaskovať ho.

Už pri rozhovore na dokumentárne účely je to často lepšia voľba. Pri reklame a hranej akcii nutnosť.

Na zábere vidíte dva kravatové mikrofóny. Drôt, samozrejme, v skutočnej akcii nenecháme visieť. Osvedčilo sa mi poza krk ho odviesť na chrbát.

Ľavý mikrofón na obrázku je ukážka, ako môžete mikrofón skryť. Jediné čo spravíte je to, že ho nalepíte z opačnej strany trička. Nie ako na fotografii, kde som to pre názornosť nalepil najskôr spredu.

Pre názornosť som ho naschvál nechal trocha vytŕčať. Mikrofón môžete takto zamaskovať za kravatu, dovnútra goliera na košeli a podobne.

Cez tričko, či košeľu je zvyčajne zvuk stále v poriadku, ale overte si, či pri pohyboch nevzniká rušivé šúchanie. Ak máte len nejaký lacný mikrofón, tak takéto maskovanie sa nemusí podariť. Lacné mikrofóny často majú vysokú citlivosť na dotyky a šúchanie. Drahšie mikrofóny majú výborne riešenú aj mikrofoničnosť tela – aj keď po mikrofóne poklopkáte prstom, bude to počuť len pomerne málo.

Preto je dobré techniku pred natáčaním videea najskôr dobre otestovať. Potom viete, čo od nej môžete očakávať.

Mimochodom, mikrofón neotestujete tak, že do neho poviete “raz, dva, tri, skúška zvuku…”! Musíte ho zaťažiť reálnou situáciou. Nahrajte a vypočujte si rôzne zvukové situácie, aby ste vedeli, kedy poskytuje najlepšie výsledky.

Nakoniec: vždy myslite na technické chyby. Nech spravíte čo chcete, občas sa niečo stane. Preto zaznamenávajte zvuk radšej vždy na dva zariadenia zároveň. Tu a tam vám aj menej kvalitný záložná záznam “zachráni život”.

Share on facebook
Facebook
Share on google
Google+
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest