Koľko obrázkov za sekundu má mať video?

Framerate. To je téma, ktorá zostáva večne živá v diskusných skupinách filmárov a tvorcov videa. Na koľko obrázkov za seknudu máme nastaviť kameru? Prečo? Ako to bude vyzerať? Veľmi často sa pritom myslí aj na súvislosť s tým, aby video pôsobilo ako film. Tým pádom to súvisí aj s estetickým, či umeleckým použitím výrazových prostriedkov.

Najskôr teória. Videozáznam (v minulosti film) je séria fotografií, ktoré sú pustené v určitej rýchlosti. Čím rýchlejšie sú obrázky za sebou pustené, tým menej naše oko zaznamená skoky medzi jednotlivými políčkami. Tým plynulejší, spojitejší bude pohyb.

  • Keby sme pozerali obrázky rýchlosťou 1 obrázok za sekundu, je to jasná séria statických fotiek. Nie video.
  • Približne 6 až 8 obrázkov za sekundu sa filmovalo niekedy na prelome storočí okolo roku 1900. Tie filmy mali viditeľne trhaný pohyb, ale v oku to už dávalo určitý pocit spojitosti. Kým bol film nemý, veľa premietačiek malo rýchlosť projekcie regulovanú na kľuku a teda operátor určil rýchlosť podľa odhadu. Nebola celkom presná.
  • Nemé grotesky už bývali točené okolo na 16 obrázkov za sekundu. Animované filmy sa točili buď po dva okienka za sebou (teda 12fps) niekedy aj viac rovnakých okinok. Aj domáce kamery mávali možnosť nastaviť podobnú rýchlosť.
  • Zvukový film už vyžadoval konštantnú rýchlosť pohybu celuloidového pásu a ustálil sa na 24 obrázkoch za sekundu.
  • Televízia potom prišla s rýchlosťou 25 obrázkov za sekundu (PAL norma). Na starých televízoroch kde zobrazovacou jednotkou bola elektrónka zvaná obrazovka sa obraz delil na takzvané polsnímky takže TV vysielala 50 polsnímkov za sekundu. NTSC videá majú 30 obrázkov za sekundu (USA a niektoré iné krajiny) .

Skôr než začneme snívať o tom, aké dobré je kino s 24 obrázkami a aké zlé je video s 25 obrázkami za sekundu – čo sú bežné celuloidovo-vlhké reči kinematografilných videotvorcov… Prečo práve tieto rýchlosti?

Prečo filmári nesiahli po vyššej snímkovej frekvencii a teda s krajším a plynulejším pohybom?

  • Ekonomika: Čím viac do minulosti, tým drahší bol filmový pás. Filmár preto chcel byť čo najúspornejší a nebolo mu jedno, či na materiál nahrá minútu, alebo dve minúty. Menej obrázkov za sekundu = viac času filmovania za rovnakú cenu. 12 obrázkov za sekundu je málo a dvojnásobok teda 24 je už dostatočne plynulý. Ďalšie zvýšenie rýchlosti projekcie by prinieslo len malé rozdiely vo vizuálnej kvalite plynulosti obrazu, ale nárast ceny za materiál by už bol veľký.
  • Expozičný čas: Ak filmujeme v tmavšom prostredí, čas expozície jednotlivého políčka záberu sa stane ďalším problémom. Pri kinematografickej rýchlosti 24 políčiek za sekundu sa jedno políčko exponovalo zhruba 1/50 sekundy. Dlhšie sa exponovať nedalo – nejaký čas zabral transport filmového pásu z obrázka na obrázok. Keby ste chceli filmovať na celuloidový film večer, už expozičný čas okolo 1/50 sekundy je málo. Keby film šiel neekonomckou luxusnou rýchlosťou 50 políčiek za sekundu, expozičný čas sa dostane na stotinu sekundy. To by bolo v minulosti celkom odstavilo tmavšie scény – filmový materiál mával bežne 20 až 30 ISO. Dalo sa ísť vyššie, ale len za cenu veľkej zrnitosti a nízkej obrazovej kvality.

Takže toľko bleskový historický exkurz. Teraz možno s širokým úškrnom konštatujete, že vaša kamera a možno aj mobil predsa môžu snímať aj 120 obrázkov za sekundu. Tak kde je problém?

Pridajte sa
do diskusnej
skupiny

  • Aby frekvencia snímok 24 až 25 obrázkov za sekundu pôsobila plynulým dojmom, využíva sa pohybové zneostrenie. Už sme to spomínali v článku o ostrosti 4k videa aj s ukážkami zo skutočného filmu i softvérovo dopočítané. Ak zodvihnete framerate napríklad na 50 snímkov, pohybové zneostrenie bude slabé a obraz tak môže najmä na väčších obrazovkách paradoxne pôsobiť stále nespojito a preto už niektoré televízory dopočítavajú frekvenciu 100 obrázkov za sekundu. Z čoho niektorí filmári nie sú práve nadšení a žiadajú, aby divák mal možnosť vidieť video bez interpolácií.
  • Aj v digitálnom svete je stále drahý materiál. Video s 25 obrázkami na sekundu je dátovo menej náročné. Uloženie väčšieho videa niečo stojí. Prehrávanie videa s vyšším dátovým tokom vyžaduje silnejší hardware a výrazne lepšiu konektivitu. V opačnom prípade sa musí agresívnejšie komprimovať a výsledok zas môže byť viac sklamaním ako úspechom.
  • A najmä: absolútna väčšina situácií úplne s prehľadom stačí aj v bežnej snímkovej frekvencii. Posolstvo väčšiny videí sa jednoducho dá povedať súčasnou technológiou v bežnom nastavení bezproblémovo ako na strane záznamu tak reprodukcie. Viem, ak filmujete kamerou na prilbe a spustíte sa z Lomnického štítu, tak chcete mať dokonale plynulý záznam svojej poslednej jazdy. Takže v takýchto situáciách sa dá debatovať o výnimkách.

Teraz poďme ďalej.

Keďže väčšina elektroniky je navrhnutá v USA a vyrobená v Číne, veľa zariadení má štandardné natavenie na americkú normu NTSC, čiže 30 obrázkov. Ak tak budete točiť, nie je problém a to presne do chvíle, kým:

  • Vaše video nebudete chcieť u nás dať do televízie. Vysiela totiž 25 obrázkov za sekundu.
  • Vaše video nebudete chcieť použiť ako časť, ktorá pôjde do iného videa, ktoré ale je snímané inou snímkovou frekvenciou.

Preniesť totiž video z 30 obrázkov na 25 je problém. Aj naopak. Plynulý pohyb sa zmení na skackavý. Dá sa to síce zmierniť softvérovou konverziou) ale to je už zásah do videa a znamená to menšiu kvalitu videa po konverzii.

Najhoršie je to ak kombinujete snímky z akčnej kamery či dronu, ktorý je nastavený na 30 obrázkov, ale ostatné zariadenia máte nastavené pre PAL normu. To potom vznikajú ťažkosti.

Preto odporúčam:

Pre svoju prácu si vyberte niektoré nastavenie. Je jedno ktoré, ale potom ho nastavte na všetkých zariadeniach.

  • Ak filmujete pre použitie na Slovensku a v Európe, 25 obrázkov za sekundu je bezpečná “norma”, ktorej sa môžete držať. Niektorí filmári točia na 50 obrázkov za sekundu, ale produkujú videá s 25 obrázkami. Ak potom potrebujú spomaliť záber (romantika, šport) majú k dispozícii výborný materiál.
  • Ak točíte pre zahraničný trh (fotobanky) môže byť výhodné, aby ste sa držali normy 30 obrázkov za sekundu. Zdrojové zábery môžete snímať na 60 obrázkov z rovnakých dôvodov.
  • Pokiaľ chcete vyvolať kinematografický dojem, točte na 24 obrázkov za sekundu. Toto však neodporúčam, ak na to nemáte zásadný a vážny dôvod. Kinematografický dojem nevytvára ono jemné “blikanie” obrazu. O tom si naozaj veľmi podrobne povieme v článku nabudúce.

Nastavte si techniku a jeden štandard dodržiavajte vždy.

V závere by som diskutoval o tom, že onen filmový look je snímkovou frekvenciou ovplyvnený len málo. Aby video pôsobilo filmovým dojmom, nestačí priškrtiť obrázkov za sekundu. Pozrite sa, ako pracujú skúsení filmári. Prečítajte si článok o tom, čo robia so scénou, ako komponujú, ako ladia farebnosť kostýmov a scén (nie, color grading tu nie je od začiatku farebného filmu.) Často však vidíme, ako je technicky dobrý záber amatérskym filmárom zdemolovaný cez rôzne LUTky tak, aby to vyzeralo, že video je točené na Technicolor. Aj 24 obrázkov má. Avšak keď sa pozriete na zábery tak vidíte: žiadny zámer, žiadny nápad, žiadna kompozícia, žiadny výraz. V takej situácii nepomôže zvyčajne nič. Ani to spomaliť.

Ďalšie tipy a námety