Rozlíšenie videa - čím viac tým lepšie. Platí toto tvrdenie? Určite nie vždy a nie v každej situácii. V tomto článku si o tom spravíme prehľad.
Najskôr však blesková exkurzia do pojmov. My, pamätníci sme kedysi filmovali na 8 milimetrový film. Neskôr sme ako luxus videli možnosť filmovať na VHS kazety. Tie mali reálne rozlíšenie obrazu 352 × 288 pixelov. Pal televízia vysielala v rozlíšení 768 × 576. Dnes je nám FullHD s rozlíšením 1920 × 1080 málo a slintáme po 4k rozlíšení 4096 × 2160 alebo "aspoň len" Ultra HD 3 840 x 2 160. Vyššie rozlíšenia sú na obzore, ale nevenujme sa im. Na nasledovnom obrázku som to dal do proporcí:
Pre lepšiu predstavu som VHS záznam zväčšil a porovnal s rovnakým výrezom zo 4 k záberu.
Vychutnajte si krásne detaily, pretože v skutočnosti VHS kamery nedávali až tak krásny, farebný a ostrý obraz, ako vidíte vľavo.
Reálny záber z VHS kamery snímaný v PAL rozlíšení. Viac sme v roku 2000 väčšinou nemali k dispozícii. Toto nepatrné rozlíšenie nám stačilo - bolo o vyše 100 tisíc pixelov lepšie, než nič! A boli sme vďační, že niečo také vôbec máme k dispozícii.
Ako sa digitálna technika lepší, lepšia sa aj možnosti filmovania. Rozlíšenie rastie. Dnes si v kamere odnášam obrázok ktorý sa neskladá zo 100 tisíc pixelov ale z 8,2 milóna - točím v 4k.
Výkon počítačov je dnes taký, že bežný čo trocha normálny stroj dokáže 4k video prehrávať pomerne slušne. My sa však venujeme práci s videom a tu už nastávajú problémy. Strihať 4k video je náročné na výpočtové operácie počítača. Súčasné stroje splavne spracujú strih FullHD. Na prácu v 4k si už musíte riadne priplatiť. Ono predsa len ak striháte a farbíte, tak vlastne potrebujete spracovať 25 (alebo niekedy aj viac) 8-megových fotiek za sekundu. Nevadí, ak sa tým živíte. Potom máte na to nakúpený hardware.
Skôr než si však zriadite v strižni 4k časovú osu, je dobré krátke zamyslenie.
Ak sme mali VHS kazetu, prehrávali sme si ju na televízore. Ten býval neveľký. No dnes sú k dispozícii veľké panely na pol steny a vy vidíte svoj obraz vo vysokom rozlíšení tak, že zaberá veľkú časť vášho zorného poľa. A tu nastáva ten zlom. Ak si v tom rozmere pozriete fotku, oceníte aká je krásne podrobná. Jemné detaily, veľa podrobností.
V momente, keď sa pokúsite obrazom pohnúť - nastáva problém. Volá sa snímková frekvencia. Za jednu sekundu sa vo videu pred vami zobrazí určitý počet obrázkov. U nás zvyčajne 25. To už je frekvencia, kedy sa z fotiek začne v hlave skladať ilúzia pohybu. Nie celkom plynulého.
V dobách kinematografie bolo zvykom premietať filmy v snímkovej frekvencii 24 obrázkov za sekundu. Filmy sme však pozerali na veľkom plátne. 24 obrázkov za sekundu nie je zas až tak veľa. Rýchlejšie sa pohybujúci objekt bude pri pohybe viditeľne kmitať, vznikne stroboskopický efekt. Oko bude vnímať, že ide o sériu fotografií, nie o plynulý pohyb. To sa dá tvorivo využiť. Ale ak to je nechcený technologický jav, tak to je horšie...
V kinematografii s tým problémom profesionáli, samozrejme, počítajú. Točí sa so zámerne dlhým expozičným časom. Čím rýchlejšie sa niečo pohybuje, tým menej to bude ostré. Rozmazaný objekt sa v oku spojí aj pri malom počte obrázkov za sekundu do ilúzie plynulého pohybu.
Bežiace osoby sú snímané tak, aby boli pohybovo neostré. Tým sa zamaskuje malý počet obrázkov za sekundu. Obraz vyzerá plynulý a oko si neostrosť v akcii ani nevšimne. Len keď okienko filmu zmrazíte, je to vidieť.
Keďže v našich končinách je zvykom točiť v snímkovej frekvencii 25 obrázkov za sekundu, kameraman zvyčajne volí taký čas uzávierky, aby pohyblivé objekty boli rozmazané. Ak to nespraví, vznikne stroboskopický jav. A to čím vo vyššom rozlíšení filmujete, tým lepšie bude viac rušivý. Prečo? Pretože veľké rozlíšenie si priam pýta veľkú obrazovku. No na veľkej ploche veľmi vidieť ako strobujú aj relatívne malé objekty.
Preto sa pri filmovaní volí dlhší expozičný čas uzávierky. Zvyčajne okolo 1/50 sekundy. (Sú na to rôzne prepočty, ktorými kameraman vie vypočítať, aký švenk, alebo aké pohyby kamerou si môže dovoliť, aby výsledok dobe vyzeral.)
Tip: Ak natočíte video príliš ostré, dá sa to v postprodukcii trocha zmierniť. Horný záber je z ostrého videa s krátkym časom uzávierky.
Spodný je v postprodukcii umelo pohybovo rozmazaný.
Napríklad v programe Davinci Resolve Studio je na to funkcia v sekcii práce so šumom. Program sa potom pokúša extrapolovať pohyb a vytvoriť z neho podobne rozmazaný objekt, ako keby ste filmovali dlhším expozičným časom. V praxi to síce pomôže zmäkčiť pohyb, ale odborné oko vidí, že tie "mazanice" nie sú celkom prirodzené. Často sa totiž mierne pohybuje aj okolie a tým sa prezradí umelý pôvod pohybovej neostrosti. V jemnom nastavení však tento proces zachráni inak rušivo ostré video.
Takže problémom vyššieho rozlíšenia a ostrosti obrazu je stroboskopický efekt. Aby sme sa ho zbavili - zneostríme pohybujúce sa predmety. Lenže chceli sme predsa vysoké rozlíšenie. Nie pohybové mazanice. Takže riešením by bolo zvýšiť počet obrázkov videa za sekundu. 50 obrázkov za sekundu je lepšie, 100 obrázkov by bolo ešte lepšie - lenže a akom hardvéri také video budeme niekomu púšťať? O pár rokov bez problému. Dnes? Ťažšie. Počítajme radšej s tým, že točíme videá pre používateľov, ktorí majú vybavenie, ktoré sa tvorcom videa veľmi nepáči. Možno si vaše vymaznané video v 4k divák pozrie na mobile...
Preto v súčasnosti stojíme často pred neľahkým rozhodnutím.
Práca s tak vysokým rozlíšením totiž vyžaduje hardvér aj na strane diváka. Väčšinou teda síce dodáte 4k video, ale nakoniec ho pozerajú ľudia aj tak cez Youtube v niektorom nižšom rozlíšení a často v slabom dátovom toku.
Ak teda zákazník netrvá na 4k, odporúčam videá dodávať vo FullHD. Je mnoho situácií, kde toto rozlíšenie úplne stačí. Viac podrobností netreba.
Zdrojový materiál však filmujte vždy v 4k. To už je dnes samozrejmé. Ak to zmenšíte na FullHD, obraz bude mať výbornú ostrosť, aj málo šumu. Strih bude jednoduchší na spracovanie a výsledok často postačí vo väčšine situácií.
Až na špičkové kamery bude platiť, že zmenšené 4k na FullHD bude obrazovo lepšie, ako filmovať kamerou priamo do FullHD. Takže:
Zmenšenie videa zo 4k má jednu výhodu, ktorá je občas na nezaplatenie: digitálny zoom!
Keď točíte 4k, tak v postprodukcii môžete zoomovať až na takýto výrez bez toho, aby sa to rušivo premietlo do kvality obrazu. Môžete tak jemne doladiť kompozíciu, odstrániť rušivé objekty po bokoch záberu ak ste si ich pri filmovaní nevšimli. Táto výhoda je veľmi užitočná. Viem, teraz sa ozve pár sebavedomých expertov, ktorí sa budú hlasno udierať do hrude, že správny kameraman musí vedieť nafilmovať dobrý záber priamo v kamere - je to predsa vec cviku. A také tvrdenie je pravdivé. Lenže nežijeme v ideálnom svete a mať k dispozícii možnosť poopraviť chybu, alebo niekedy zas tvorivo zmeniť zoom pre zvýraznenie nejakej situácie.
Takže toto je aj môj záver spojený s odporúčaním, ako je momentálne asi optimálne pracovať. Len, samozrejme, neberte to doslova a mechanicky na všetky zákazky či práce. Ak si klient želá video zo svadby v rozlíšení 4k, tak mu ho dodáte v tomto rozlíšení a nebudete o tom diskutovať. Pokiaľ však nie je v špecifikácii nutné pracovať v 4k, tak mnoho videí bude vo FullHD celkom dostatočných.
Zlomový rozdiel sa dá definovať ešte aj takto.
Youtube momentálne má svoju internú rekompresiu videa zvyčajne nastavenú tak, že aj veľmi kvalitný FullHD obraz tak trocha zmrví. Filmár zaplače, nikto iný si to ale nevšimne. Filmári si už všimli, že ak FullHD video pri renderingu umelo zväčšíte na 4k, výsledok bude (po prepočítaní v Youtube) vizuálne lepší, ako FullHD. Presne to je ten zlom. Ak vás myká a láka taká obrazová kvalita, je čas pracovať v 4k v celom produkčnom reťazci.
Vždy teda myslite na účel a obsah videa. Bežné klipy, ktoré si ľudia pozrú jedným okom, alebo možno ani veľmi nebudú pozerať, ale skôr počúvať... Tam nie je nutné zahlcovať dátový priestor nezmyselným objemom dát.
Takže to bolo moje ZAMYSLENIE nad rozlíšením. Nikomu nekážem točiť tak, či onak. Je to len odporúčanie na to, aby sme si z času na čas kontrolovali, či pracovný workflow máme nastavený optimálne, či dáva zmysel.
Ďalšie info
Ponúkam vám služby:
PR články, e-booky, príspevky na sociálne siete.
Spracovanie fotografií, videa a podcastov
Tvorbe názvu, značky, loga, či sloganu.