Pracujem na živnosť od roku 1998. V poslednom čase som okrem marketingu a písania začal pre klientov natáčať a strihať aj videá. Ako relaxáciu po práci využívam kolobežkovanie na športovej kolobežke.
Anamorfované video je technológia, kedy optický člen pri filmovaní obraz sploští a pri projekcii sa obraz roztiahne. Presnejšie by bolo napísať anamorfovaný film - táto technológia vznikla ako riešenie v profesionálnej kinematografii. Mnoho videomakerov a video produkcií však dodnes filmuje pomocou anamorfotických objektívov a predsádok, pretože špecifické vlastnosti obrazu nám dávajú do rúk iné výrazové prostriedky, než filmovanie klasickým objektívom a jeho umelé orezanie na rozmer CinemaScope.
V princípe teda aj vo videu získate na strane záznamu stlačený (anamorfovaný) obraz a ten pri projekcii bude potrebné roztiahnuť.
V tomto článku si povieme ako na to a ako môžete uvažovať o reálnych rozmeroch.
Začnime od pixelu. Pixel je najmenší obrazový bod, ktorý máme na videozázname či fotografii. Pokiaľ nie je určené inak, tak pixel má spravidla rozmer štvorca. Inými slovami ak máte obrázok 1000 × 1000 pixelov, bude to štvorcový záber, po reinterpretácii na rozmery to môže byť napríklad 5×5 centimetrov.
V skutočnosti však pixel môže mať aj iné vlastnosti - najmä v niektorých videoformátoch (aj pri DVD) sa stretnete, že pixel môže byť aj obdĺžnikového tvaru. To potom úplne presne zodpovedá tomu, čo robí anamorfotická predsádka s obrazom na projektore.
Na zábere vidíte hore pixely anamorfovaného videa - detail oka a dole pixely roztiahnuté na dvojnásobok. Tak sa dá interpretovať korektne obraz a to bez ďalších strát v kvalite. Nafilmovaný pixel sa už nezmení, zmení sa len informácia o jeho rozmeroch. Interpretácia takého pixelu teda bude závislá na zariadení - k nejakým stratám kvality príde, ale vopred neviete k akým.
V praxi by som povedal, že vopred viete predvídať, že nastanú problémy. Akokoľvek nastavíte exportný súbor správne, ľudia používajú všakovaké video-prehrávače. Tie v počítači ešte ako-tak pochopia, čo od nich chceme. Ale horšie na tom budú rôzne embedovacie kódy na internetových stránkach, alebo prehrávače rôznych televízorov, či mobilných aplikácií. Tie sú primitívne a nemusia počítať s tým, že pixel by azda nemal byť štvorcový. V tej chvíli bude vaše video prehrávané v chybnom pomere strán.
Preto sa prikláňam k nepoužívaniu definície šírky pixelu. Nepovažujem to za spoľahlivé. Aj tak sa vaše video bude prehrávať na 99% na zariadení, ktoré má v konečnom dôsledku pixely štvorcové. Načo teda ponechávať natiahnutie obrazu na zariadenie, ktoré nepoznáme?
Preto v ďalšom texte budem počítať s plánom, kedy chceme dodať video v čo najviac normalizovanom rozmere. Čím štandardnejšie, tým lepšie!
Tieto formáty počítajú s pomerom strán 16:9. Problém je v tom, že ak na pomer strám 16:9 chceme umiestniť cinemascope, zostanú na obrazovke nevyužité časti obrazu. V zahraničí tomu hovoria letterbox, akože pohľad z poštovej schránky.
Ja keď vidím, že takto vyzerá obrazovka, hneď spozorniem - poteším sa že bude širokouhlý film. No toto je postoj pomerne zriedkavý.
Čierne pásy na obrazovke zvyčajne znižujú sledovanosť televíznych relácií. Myslite na to skôr, než začnete nasadzovať anamorfotickú predsádku na svoju kameru. Ak už chcete nevyužiť veľké percento zobrazovacej plochy väčšiny divákov, mali by ste na to mať vážny dôvod. Koncepčný, alebo estetický.
Samozrejme, nastáva zas problém s formátom. Spoľahlivé by bolo video vyrobiť aj s čiernymi pásmi - to splní požiadavku na čo najštandardnejší rozmer. Lenže to tiež znamená, že veľké percento obrazovej plochy prenáša len zbytočnú informáciu o čiernej ploche okrajov a to je veľmi neefektívne. Šírka pásma sa používa neefektívne a to nedáva technologický zmysel. Preto pravdepodobne skončíte pri tom, že anamorfované video orežete na štandardizovanú šírku (fullHD, alebo 4k, alebo inú) a výšku upravíte podľa potreby. Tak získate videozáznam, ktorý neprenáša informáciu o čiernych okrajoch - navyše sú tu už aj monitory a mobily so stranovým pomerom 21:9 a na nich si práve takto vyrobené video diváci užujú presne tak, ako ste plánovali v ideálnej situácii. Žiaľ, tu treba zas počítať s tým, že primitívny videoprehrávač nemusí správne "pochopiť" váš rozmer a video sa neprehrá v korektnom pomere strán. Ak pracujete s Youtube, alebo inou bežnou platformou tak tento problém pravdepodobne nevznikne.
Tak, toľko teoretiozovanie.
Prvá vec teda bude, ako vlastne zo stlačeného videa budete robiť video nestlačené.
Podľa toho, aký máte anamorfotický objektív, alebo predsádku to spravíte jednoducho. Asi najčastejšie budete robiť s optikou 2× čo znamená že obraz 2 krát roztiahnete. Ak máte tiež pomerne častý objektív ktorý stláča obraz na 1,33× tak o tento faktor obraz natiahnete a všetko je tým vybavené.
Pozor aj na to že mnoho objektívov ak zaostríte na blízky objekt už nebude rozťahovať na faktor 2× ale možno 1,8× alebo 1,9×. Väčšinou to neprekáža a netreba to riešiť, ale ak by ste točili produkty, kde rozmer a pomer strán hrá úlohu, treba to odmerať a počítať s tým v postprodukcii.
Lenže.
Lenže teraz sa môže rozprúdiť čulá diskusia o tom, či je lepšie obraz roztiahnuť, alebo stlačiť?
Obidva prístupy totiž majú svoje argumenty.
Takže tieto dve verzie prístupu by prichádzali do úvahy, ak by ste chceli video roztiahnuť na výsledne väčší rozmer, než bolo nafilmované. Príklad. Obľúbená kamera Panasonic GH5 točí anamorfované video v 6k rozlíšení.
Vzhľadom na to, že asi budeme pracovať buď s nie drahými predsádkami, alebo nie najdrahšími objektívmi, nemá zmysel ísť v rozlíšení videa viac, než na 4k. Aj pri 4k bude s väčšinou optík, aké sa používajú v amatérskom anamorfovanom videu stále viac pixelového rozlíšenia, než reálnej optickej ostrosti a rozlíšenia.
Výborné výsledky však môžete dosiahnuť, ak uvedené 6k video vo výsledku vyprodukujete ako cieľový FullHD výstup. Tam by mali byť optické chyby pomerne nevýrazné. Ako si však ešte asi povieme, pre účely Youtube je lepšie dodať 4k materiál, ak potrebujete vyššiu obrazovú kvalitu v zložitejších scénach.
Noriem a pomerov strán je veľa, za tie roky sa už v kinematografii toho nahromadilo naozaj dosť. Nižšie si prezriete niektoré z normalizovaných formátov v pixeloch a pomeroch strán. Predtým však spravím závery a odporúčania, ktorých bude o niečo menej. Nech to je prehľadné.
Pokiaľ dodávate bežnú tvorbu na Youtube, alebo na podobné použitie, budú sa vo vás asi biť dve protichodné túžby:
A včuleky bábo raď!
Jedným z bodov, ktorý som už spomenul je účel. Pre aké použitie a prečo dodávate širokouhlé video?
Ako som písal už v článku o panoramatických fotografiách - čo s nimi? Na to treba myslieť aj v širokouhlom videu.
Ak máte 360 stupňovú fotografiu, nie je celkom jednoduché, ako ju použiť. Oblepiť okolo izby s primeranou výškou? Prečo nie! Ale čo potom s druhou fotografiou?
Širokouhlé video vzniklo ako formát určený na veľkú plochu. Premietacie plátno malo šírku aj 20 metrov - to je trocha iný zážitok, ako keď to pozeráte na počítači.
Divák vníma, že polovica obrazovej plochy je nevyužitá a v strede sú voľajaké blchy.
Za cieľ, na ktorý je dnes asi zmysluplné mieriť bude preto pomer strán 21:9. Je to digitálny formát, ktorý sa nachádza niekde veľmi blízko medzi klasickým CinemaScope (2,35:1) a súčasnými trendami anamorfovanej tvorby (2,39:1).
Takže cieľ okolo 21:9 by nám mohol byť dobrým odrazovým mostíkom.
Takže blížime sa k tom, na aký rozmer nastavíme časovú os vo videostrižni. Aj tu sme tak trocha limitovaní normami. V súčasnosti (okolo roku 2020) by som za bezpečný štandard a zároveň minimum určil Full HD a za maximum by som odporúčal 4k
Samozrejme, nič vám nebráni dodávať 6k, či 8k video. Teda... Bráni. Nároky na počítač pre strih takých rozmerov sú šialené. To už zase prakticky vylučuje hobby segment - ak máte tak výkonnú strižňu, veľmi pravdepodobne máte filmovú produkciu a to už nie je hobby. Navyše robiť 8k video s použitím lacných anamorfotických objektívov tiež celkom nedáva zmysel. Jednoducho to nebudete mať ostré na tak veľké rozlíšenie. Ako som už spomenul, FullHD je na tento účel optimálny kompromis. Navyše aj 4k video si ešte stále dosť ľudí nemá ako pustiť v plnom rozlíšení celkom plynulo.
4k video ako výstup dáva jeden zmysel, ktorý však za to stojí - ak pošlete na Youtube 4k video a budete ho prehrávať v rozlíšení FullHD, obraz bude kvalitnejší, ako keď na Youtube pošlete FullHD video a pozriete si ho vo FullHD. Je to vlastnosť ich systému o ktorej treba vedieť. Čím náročnejší obraz (pohyb, členitý obraz), tým viac to budete vidieť.
Pred formulovaním rozmeru videa ešte pripomeniem, že stále platí, že kompresné algoritmy pracujú so štvorcami o strane 16 pixelov. Písal som o tom ešte v minulom tisícročí v základoch retuše a kompresie fotografií. Tam stačila deliteľnosť 8 pri JPG. Vo videu preto počítajte s podobným javom. Ak si spravíte extrémne nízky bitrate videa, obraz sa bude rozpadať na štvorčeky. My, čo máme vypnuté logické obvody v hlave používame s obľubou pojem že obraz sa rozpadá na "kocočky", ale matfyzáci pri takých výrazoch upadajú do šoku a kŕčov.
Klasický "rozkockovaný" teda "rozštvorčekovaný" obraz ak šírka pásma nestíha. Práve to sú niečo ako základné stavebné prvky súčasných kompresných algoritmov.
Pre názornosť som označil niekoľko z tých štvorčekov. Majú 16×16 pixelov a ak by váš rozmer videa nebol deliteľný 16 tak aj tak sa musí "založiť" napríklad 1920 takýchto objektov, no nebudú využité naplno. Viem, vynadáte mi možno, že to je zbytočne pedantské a že rozdiel bude minimálny. Ja však považujem za minimálnu námahu stanoviť rozmer videa tak, aby šírka pásma zodpovedala optimálnemu využitiu štruktúry kompresného formátu. Takže ak sa vám nepáči deliteľnosť, nie je to celkom povinné. Niektoré kodeky vám však nedovolia video spracovať ak nie sú strany deliteľné 16. Vyhodia vám error a nepovedia prečo. Tak preto!
Ak by sme teda chceli vyrobiť CinemaScope tak by sme sa dostali zhruba na pomer strán niekde okolo 1920×817 až 1920×823. To je však problém, pretože výška nie je deliteľná 16. Preto máme možnosť určiť výšku ako 816 alebo 832. 816 je preto dobrým výsledkom. Viem, v normalizovaných pomeroch strán sú trocha iné čísla - ja sa chcem dopracovať k ideálnemu využitiu obrazového formátu. Takže:
CinemaScope pomer strán (približne!) teda 21:9 ktorý je deliteľný 16 pre rôzne rozlíšenia nasledovne:
| Formát | šírka | výška | proporcionálna výška |
| FullHD | 1920 × |
816 |
817 |
| 2k video | 2048 × | 864 | 871 |
| 4k/UHD | 3840 × | 1632 | 1634 |
| 4k video | 4096 × | 1744 | 1743 |
Po tomto úmornom článku sme sa dopracovali k rozmerom
To sú rozmery, ktoré sú pre bežné anamorfované video vhodné pre posielanie na Youtube, či sociálne siete. A pridám ešte jeden pokus o záver, ako filmovať:
Myslím, že v roku 1950 sa po prvý krát začal používať formát s pomerom strán 2:1 ktorý je pomerne zaujímavým kompromisom ktorý už je viditeľne širokouhlý na televízore (malé pásy tam budú) ale nie je príliš širokouhlý. V anamorfovanej verzii sa to volalo aj RKO Superscope a v tomto pomere bolo natočených niekoľko filmov, napríklad dobrodružný film Vera Cruz.
Čierne pásy vyvolajú trocha kinematografický dojem. V poslednom čase do tohto pomeru strán točia niektoré snímky tvorcovia napríklad na Netflixe. Zo známych seriálov je to napríklad House of Cards.
Takto vyzerá pomer 2:1 na bežnej obrazovke 16:9.
Dá a považovať za príjemný kompromis medzi Cinemascope a nedokrveným rozmerom 16:9, ktorý proste NIE JE širokouhlý.
Pre názornosť som vyrobil tabuľku s prehľadom bežných pomerov strán.
Akokoľvek ma ako tvorcu videa láka rozmer Ultra Panavision 70, tak pre výrobu bežných videí na internet si s týmto pomerom strán radšej nechám zájsť chuť. V kine to je zážitok. Na monitore či mobile to je problém.
Ďalšie zdroje:
| Pomer strán | Rozlíšenie |
|---|---|
| 1.33 (4:3) | 6144 × 4608 |
| 1.66 (5:3) | 6144 × 3686 |
| 1.78 (16:9) | 6144 × 3456 |
| 1.85 | 6144 × 3321 |
| 1.90 | 6144 × 3234 |
| 1.94 (6K Dragon FF) | 6144 × 3160 |
| 2.00 | 6144 × 3072 |
| 2.35 | 6144 × 2614 |
| 2.37 (RED 6K Wide) | 6144 × 2592 |
| 2.39 (often called 2.40) | 6144 × 2571 |
| 2.40 | 6144 × 2560 |
| 2.44 | 6144 × 2518 |
| Pomer strán | Rozlíšenie |
|---|---|
| 1.33 (4:3) | 3840 × 2880 |
| 1.66 (5:3) | 3840 × 2304 |
| 1.78 (16:9) | 3840 × 2160 |
| 1.85 | 3840 × 2076 |
| 1.90 | 3840 × 2021 |
| 2.00 | 3840 × 1920 |
| 2.35 | 3840 × 1634 |
| 2.37 (64:27) | 3840 × 1620 |
| 2.39 (often called 2.40) | 3840 × 1607 |
| 2.40 | 3840 × 1600 |
| 2.44 | 3840 × 1574 |
| Pomer strán | Rozlíšenie |
|---|---|
| 1.33 (4:3) | 4096 × 3072 |
| 1.66 (5:3) | 4096 × 2458 |
| 1.78 (16:9) | 4096 × 2304 |
| 1.85 | 4096 × 2214 |
| 1.90 (4K RED) | 4096 × 2160 |
| 2.00 | 4096 × 2048 |
| 2.35 | 4096 × 1743 |
| 2.37 (RED Wide) | 4096 × 1728 |
| 2.39 | 4096 × 1714 |
| 2.40 | 4096 × 1707 |
| 2.44 | 4096 × 1679 |
| Pomer strán | Rozlíšenie |
|---|---|
| 1.33 (4:3) | 2048 × 1536 |
| 1.66 (5:3) | 2048 × 1229 |
| 1.77 (16:9) | 2048 × 1152 |
| 1.85 | 2048 × 1107 |
| 1.90 | 2048 × 1078 |
| 2.00 | 2048 × 1024 |
| 2.35 | 2048 × 871 |
| 2.37 (64:27) | 2048 × 864 |
| 2.39 | 2048 × 858 |
| 2.40 | 2048 × 853 |
| 2.44 | 2048 × 839 |
| Pomer strán | Rozlíšenie |
|---|---|
| 1.33 (4:3) | 1920 × 1440 |
| 1.66 (5:3) | 1920 × 1152 |
| 1.78 (16:9) | 1920 × 1080 |
| 1.85 | 1920 × 1038 |
| 1.90 | 1920 × 1011 |
| 2.00 | 1920 × 960 |
| 2.35 | 1920 × 817 |
| 2.37 (64:27) | 1920 × 810 |
| 2.39 | 1920 × 803 |
| 2.40 (Blu-Ray Scope) | 1920 × 800 |
| 2.44 | 1920 × 787 |
| Pomer strán | Rozlíšenie |
|---|---|
| 1.33 (4:3) | 1280 × 962 |
| 1.66 (5:3) | 1280 × 768 |
| 1.78 (16:9) | 1280 × 720 |
| 1.85 | 1280 × 692 |
| 1.90 | 1280 × 674 |
| 2.00 | 1280 × 640 |
| 2.35 | 1280 × 545 |
| 2.37 (64:27) | 1280 × 540 |
| 2.39 | 1280 × 536 |
| 2.40 | 1280 × 533 |
| 2.44 | 1280 × 525 |
Pre doplnenie uveďme aj niekoľko alternatívnych rozmerov bežných v rôznych zariadeniach, keby ste chceli točiť v inom pomere strán:
Ponúkam vám služby:
PR články, e-booky, príspevky na sociálne siete.
Spracovanie fotografií, videa a podcastov
Tvorbe názvu, značky, loga, či sloganu.
