Koľko stojí výroba videa?

Veľmi častá otázka je, koľko bude video stáť. Koľko má zapýtať tvorca videa? Koľko má zaplatiť zákazník? Prečo práve toľko? Tejto téme som sa už venoval viackrát, v závere článku sú linky na príbuzné články. U videoprodukcie bude cena stanovená trocha odlišne. Je tu totiž navyše faktor techniky – čím lepšie výsledky chcete, tým viac techniky to znamená.

Tvorba videí často znamená neočakávané zmeny. S nimi vlastne počítať MUSÍTE. Proste to patrí k veci.

  • Plánujete budúci týždeň ísť ku klientovi tri dni po sebe, ale zruší a to. Nezaplatí vám to, lebo to stihol zrušiť skôr – ale vy už máte zabookovaný deň a už nikoho nezoženiete na tú frekvenciu.
  • Striháte video, ale niečo zhavaruje a zhltne to pár hodín práce. Proste toto sa stáva. Ak nie, dobré pre vás.
  • Často netušíte, koľko času nejaká úloha vezme. Máte natočiť len pár záberov, ale tri hodiny sa čaká na to, kedy vykukne slnko. Potom vykukne v pozadí bager a začne pracovať na mieste, kde mal byť pekný výhľad na lesík.

Takéto veci treba započítať do ceny a započítava sa to veľmi ťažko! Pretože neviete čo rátať. Potom je tu – najmä u začínajúceho vidotvorcu častý problém:

Bojím sa zapýtať a klient určite nechce platiť

Samozrejme – nikto nechce platiť zbytočne. A je veľa zákazníkov, ktorí tlačia cenu dole, nižšie a ešte nižšie. Nechcú platiť, ale chcú špičkový servis.

Takých klientov sa zbavíte dosť jednoducho práve tým, že nastavíte ceny, pod ktoré nepôjdete. Mám z minulosti skúsenosti aj zo segmentu veľmi lacno platených prác a aj z bezplatných.

  • Najhoršie zákazky sú tie lacno zaplatené. Klient nemá rozpočet (alebo je možno len lakomý – to je jedno) takže vy dostanete málo, alebo skoro nič. No za to klient požaduje servis 24/7. Nikdy nie je spokojný. Stále chce niečo prerábať, pretože si uvedomil, že ak robíte za otrocký peniaz, asi ste proste otrok. Tak teda ako inak sa k vám má chovať? Bude sekírovať a vy všetko prerábať. Samé nadpráce, nijaké peniaze za ne.
  • Lepšie práce sú tie zadarmo. Proste ponúknete výrobu videa zadarmo. Vy budete mať ukážku práce a klient dostane video. Keďže robíte zadarmo, nemôže vám “skákať po hlave”. Vy situáciu riadite a ak nie je spokojný, nech mu to spraví niekto iný.
  • Najlepšie sú práce  férovo nastavenou cenou.
  • Tu a tam sa mihne klient, ktorý zaplatí viac, než ste chceli. On to vie, vy to viete. Jednoducho je spokojný, že ste mu pomohli a zohľadní to. To sú najlepšie spolupráce.

Cena ako filter často pomôže oddeliť zrno od pliev. Ak nastavíte REÁLNU cenu, odfiltrujete tým veľa špekulantov a problémových klientov.

Problémový klient je aj taký, ktorý pár dní s vami e-mailuje o tom, ako ste nacenili vašu video produkciu. Vyjednáva o zľave. Žiada korekcie, vysvetlenia, rozpisy. Diskutuje o tom, že sa mu váš spôsob nacenenia nepáči a po pár dňoch vám povie, že našiel lacnejšieho dodávateľa. Neraz v nádeji, že znížite cenu! Najlepšie čo môžete spraviť je s takým klientom nejednať. Ale bojíte sa toho – pretože:

Ak poviem priveľa, prídem o zákazku

Ak vaša cena je vysoká, asi viete prečo je vysoká. Pokiaľ by vaša zakázka bola reálna len za nižšiu cenu, prerátajte si to. Aby sa nestalo, že síce budete robiť, ale nezarobíte.

Neporovnávajte svoju cenu s vaším odhadom, aký má asi rozpočet klient. Predstavte si to takto.

  • Ak pôjdem na obed do neďalekej menzy, zaplatím asi 3 alebo 4 eurá.
  • Ak pôjdem do reštaurácie na vyhliadkovej veži, cena za podobné jedlo bude silne nad 50 eur.

Viete si predstaviť, že by som z čašníkom začal vyjednávať? “Pán hlavný, ale 50 eur je veľa! Dajte mi to za 10. Nemusíte mi dať príbor, zjem si to rukami z jednej misky. A víno som si priniesol vlastné, tuto aha v krabici…”

Je to rovnaké aj keď filmujete videá pre zákazníkov. Vy určujete cenu za svoju prácu a klient ju kúpi, alebo nekúpi. Ak nekúpi, často je to pre vás lepšie, ako keby ste robili pod cenu s nepríjemným týpkom, ktorý vás určite bude chcieť žmýkať aj inak, ako len cenou.

Preto:

Charita verzus práca

Rozdeľte si celkom jednoznačne, čo robíte.

  1. Robte za plnú cenu, alebo
  2. robte celkom zadarmo ako charitu.

Ale nikdy nedávajte zľavy. Zľavy sú noha vo dverách. Môžete sa k nim dopracovať neskôr.

  • Pri dlhodobej spolupráci.
  • Pri rýchlej platbe klienta.
  • Pri nečakane ústretovom jednaní klienta.
  • Pri nečakane rýchlejšej práci s dobrým klientom.

A podobne. Zľava musí mať LOGICKÝ dôvod. Klient musí vedieť že dostal zľavu a musí vedieť prečo si ju zaslúžil.

Neoplatí sa vám lákať nových klientov na zľavy! Lákajte ich na svoju prácu. Ak mávate nízkou cenovkou, pritiahnete si akurát klientov, ktorí sa rozpŕchnu akonáhle budete chcieť svoje peniaze.

Zľavy sú rovnako hlúpe, ako rôzne zľavomatové inzeráty.

Na skúšku zadarmo a potom zvýšme ceny

Takúto stratégiu si dovolím len občas. Je to skvelý test klienta.

Slušný a korektný zákazník vám na takúto ponuku nikdy nepristúpi. Ak pristúpi, budete vidieť, že sa mu to nepáči. To je pre vás výborný signál.

Len pozor – toto je zároveň riziko. Je veľa klientov, ktorí hľadajú blbcov ktorí robia na skúšku v mene sľubu:

Kúpim neskôr tonu, ale najskôr to chcem vyskúšať

Pred pár rokmi som videl ponuku v inzerátoch, že firma hľadá retušéra. Cena za retuš jednej tváre fakt výborná, až sa mi nechcelo veriť že tak veľa. Rýchlo som pochopil. V podmienkach bolo dodať 5 vyretušovaných tvárí zadarmo na ukážku. Ak to bude v poraidku, budem mať skvelú zakázku.

Samozrejme na taký inzerát firma dostala stovky odpovedí. Každý dostal pár obrázkov a za pár hodín mala firma vyretušovaných niekoľko tisíc ukážok. Zadarmo. Ak ste ukážky poslali s vodoznakom (napríklad nápis “ukážka retuše”) dostali ste vulgárne vynadané čo si to dovoľujete…

Myslite preto na to, že ponuka ukážky práce zadarmo je citlivá vec. Nerobte zadarmo ak to nie je nutné. Už aj preto, že POTOM sa vám veľmi zle bude vyjednávať, že “teraz už by ste ale chceli pracovať za peniaze”.

Takže ukážka zadarmo len ako dobre premyslený ťah. Ak ste ochotní to video natočiť zadarmo, potom to môžete ponúknuť. Nezabúdajte pritom, že kým robíte zadarmo, ste to vy, kto diktuje podmienky hry! Inak je riziko, že vás pohltí nejaký nepríjemný manipulátor.

Čo vidí klient a čo robí tvorca videa

Cena za video sa zle stanovuje aj preto, že je nečakane veľa úloh, ktoré spraviť treba, ale klient to nikdy nevidí a nevie o tom.

Klient má svoj mobil a ten točí video kvalitne. Takže on má názor na to, ako to celé je asi náročné. Veď len namierite kameru a točíte. Potom s tým niečo spravíte a hotovo.

Ak máte takého klienta, tak sa mu dá práca vysvetliť. Ak nie, lepšie je zákazku pustiť.  Prečo?

Pritiahnete takých, akých budete vábiť.

Ak budete vábiť na nízku cenu, kopa dobrých klientov vás nebude ani vnímať. Tí normálnejší klienti totiž spravidla nechcú kupovať v diskonte, ani v zľave. Naopak, zľavami prilákate rôznych špekulantov, kšeftárov a rôznych menej schopných zákazníkov.

Umelec verzus remeselník (nenahraditieľnosť a unikátnosť)

Cenu za prácu vo videotvorbe navyšuje kvalifikácie a najmä jedinečnosť. Špičkový kameraman dodá jednoducho iné zábery, ako študent ktorý zisil, že jeho mobil natočí 4k video v slušnej kvalite a možno by sa tým mohol živiť.

Ak špecialista dodá kvalitnú robotu, vie, prečo. Vie o tisíckach hodín štúdia a cvičenia. Vie že ich má započítať do ceny videa. Preto sa tejto veci už netreba viac venovať. Ak odovzdávate prvotriednu robotu, môžete zvýšiť cenu. Aj tak vás klienti nájdu.

Rýchlosť a kvalita

Dosť často platí, že lacno, rýchlo a kvalitne sa robota robiť nedá. Zvyčajne sa dajú len dve veci z toho. Ak tento zákon porušíte, namieri sa to celé pekne proti vám.

Kvalita sa nedá robiť rýchlo a lacno = zostanete známy ako rýchly a lacný otrok.

Nikdy sa potom nevyhrabete zo zle platenej roboty. Budete musieť robiť veľmi veľa, aby ste sa vôbec uživili.

Jedna výnimka by tu bola.

Dlhodobý verzus občasný klient

Ak budete robiť pre jedného klienta videá niekoľko krát do týždňa, budete mu dávať iný cenník, ako klientovi, ktorý príde za vami len raz.

To je pomerne bežná vec aj v mnohých iných oblastiach podnikania. Napríklad dlhodobý nájom je lacnejší, než ak máte niekoho prenocovať na jednu noc.

Dlhodobý klient má automaticky “právo” na lepšie ceny. Práve tu je na mieste uvažovať o zľave ako o forme odmeny za dlhodobú spoluprácu.

  • S klientom sa poznáte, odpadá veľké množstvo sprievodnej komunikácie.
  • S klientom si dôverujete, netreba riešiť zmluvy a dojednávať podmienky.
  • S klientom máte nastavené procesy – znelky, logá… všetko pripravené len použiť.

To všetko môže potom cenu za výrobu videa zraziť na veľmi priateľské čísla. Ale rovnaká cena pre jednorazového klienta by bola pre vás problémom. Nezarobili by ste. Nastavenie mnohých procesov niečo trvá a to u nového klienta zaberie veľa času.

Viem, stále tu spomínam či zarobíme, alebo nezarobíme. Vo videoprodukcii ide o to, že vaše náklady na to, že niekam pôjdete filmovať proste sú reálnym číslom – neskôr v článku si ho ukážeme. Ak je to napríklad 150 eur na deň a vy zoberiete prácu za 50 eur na deň, tak ste v strate. Klient vám zaplatí 5O a tých zvyšných 100 eur zaplatíte vy za to, že ste mohli ísť pracovať. Dáva vám to zmysel?

Vybavenie

Aj vybavenie videoštúdia je pomerne náročná vec. Mali by ste ju odraziť v cenách. Točenie videa vyžaduje dosť veľa techniky. Nie lacnej. Čo je horšie – táto technika dosť rýchlo starne a za rok – dva budete pokukovať po novšom vybavení. Takže najskôr si to riadne zrátajte aby ste nepodnikali zadarmo či so stratou

Technika + váš život musia byť zarátané v cene a plus potrebujete mať zisk. Inak nemá cenu podnikať a strácať čas, prevziať zodpovednosť, riziko. Radšej si nájdite zamestnanie a poberajte mzdu.

Koľko máte techniky? Rozrátajte to na rok, alebo dva. Pri práci sa to ničí, morálne to starne.

  • Viem vybavenie sa dá kúpiť lacnejšie v bazároch. Tam je riziko, že občas kúpite niečo vadné a ste v strate. Ak je to dobrá kúpa, oplatí sa!
  • Akonáhle kúpite niečo nové, padá hodnota strmo dole. Kamera už po otvorení krabice stratí hodnotu a už sa nedá predať za rovnakú cenu ako nová. Na druhej strane máte záruku, že bude v poriadku.

Ak by ste si chceli vybaviť bežnú videoprodukciu na snímanie bežných videoprác (youtube, rozhovory, produktové videá, konferencie) potrebujete zhruba niečo takéto – hovorím o dosť minimalistickej zostave pre začiatok.

3 kamery 3000
3 Objektívy 1500
3 Statívy 400
Gimbal 400
Svetlá 1000
2 mikrofóny (bezdrôt) 1000
Nahrávanie zvuku 500
Transportné kufre 200
Odrazové dosky, stojany 150
SPOLU 8150

To bude váš výjazdný set. Nerátam auto, či iné spôsoby dopravy (mám dvoch zákazníkov, ku ktorým chodievam filmovať len na kolobežke :-).

Potom potrebujete niečo, na čom budete tie videá aspoň minimálne spracovávať.

Slušný počítač 1500
3 monitory 800
Rôzny softvér na video 600
Softvér na zvuk 200
Zvuková karta 50
Monitory 150
Slúchadlá 120
Pracovný stôl 700
Kreslo 200
SPOLU 4320

Aj toto je skôr minimum, ako optimum, ale proste bez takéhoto vybavenia bude práca utrpením pri ktorom miniete zbytočne veľa času na čakanie a riešenie ťažkostí. To nie je profesionálna práca. Áno, video sa dá nastrihať aj na laptope. Tú istú prácu spravíte na troch monitoroch a výkonnom počítači jednoducho oveľa rýchlejšie. Myslite na to, že to je váš životný čas čo tu chceme ušetriť.

Cena za hodinu, alebo za filmovací deň

Dostávame sa ku finálnemu zúčtovaniu. V profesionálnej praxi budete spravidla kalkulovať s takzvaným filmovacím dňom. To je cena, ktorú vám klient zaplatí za to, že prídete filmovať. Nerieši sa, či na pol hodinu, alebo na 10 hodín.

Nikto vám nebráni kalkulovať to na hodiny, ale bude to pre vás nevýhodné. Okrem toho, že zarobíte menej musíte stále rátať a zapisovať čo práve robíte.

  • Takže ak točíte video, kalkulujte na človekodni.
  • Ak video striháte, môžete ísť na hodiny.

Takže poďme zratúvať.

Okolo 12 tisíc rátajme za techniku malej videoprodukcie. Niečo z toho vám vydrží dlhšie, mnohé veci len rok, možno dva. Počítajte s tým, že niečo kúpite zbytočne a neosvedčí sa. Iné veci poslúžia aj niekoľko rokov. Určite však môžeme povedať toto:

  1. Tých 12 tisíc chcete tak najviac do dvoch rokov mať nazad – nekupovali ste si to pre zábavu a radosť. Kupovali ste to aby ste boli schopní poskytovať profesionálne videoslužby.
  2. Plus k tomu chcete nejaký zisk, pretože sú to peniaze ako investícia. Nejde o to, aby ste o 2 roky mali zas len 12 tisíc a hŕbu starých otlčených nepredajných harabúrd.

Poďme teda rátať hodnotu, koľko potrebujete dostať denne za techniku, aby sa vám to vrátilo.

Rok má 365 dní a ak máte rozum, nerobíte cez víkendy – tých je 52. To znamená mínus zhruba 100 dní v roku nerobíte. K tomu aspoň mesiac budete mať dovolenku (ak máte rozum!) a zrejme týždeň či dva budete aj nakapatí s chrípkou alebo niečím takým. Plus sú tu sviatky, kedy sa nepracuje – na Slovensku je to skoro 50 dní v roku, niektoré padnú na víkend. Takže reálne máme pracovných dní okolo 250 kúskov. Mínus dovolenka. V týchto dňoch chcete podnikať. Jasné nie vždy zoženiete klientov. Inokedy zoženiete, ale odrieknu vám filmovanie a termín už nezaplníte.

Počítajme. Máme vybavenie za 12 tisíc a za 2 pracovné roky to chcete mať zaplatené. To znamená že za jeden deň dáte zhruba 25 eur za vašu techniku. To je cena bez akéhokoľvek zisku.

  • Filmovali ste? Strihali ste? Naúčtujete to klienovi.
  • Nebola práca? Stratili ste 25 eur len na technike.

Prerátajte si to na hodiny, ak chcete. Ale poďme ďalej.

Koľko chcete zarábať? Ak by to boli 2000 mesačne, tak to je taký akože pomerne lakomý príjem. Ak menej, stráca sa už tak trocha zmysel, prečo by ste mali podnikať. To už je asi rýchlejšie ísť do zamestnania a mať po starostiach. Ak chcete zarobiť 2000 eur – nemôžete to počítať rovnako, ako mzdu! Z príjmu hneď môžete odcvaknúť 20% na dane, mesačne 250 a viac eur na odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a prenájom priestoru (hoc aj by ste podnikali z bytu, platiť to musíte) energie a podobné radovánky a zistíte, že z dvoch tisícok vám zas až tak veľa nezostane. Ale dobre, ak chcete príjem 2000 mesačne, musíte každý jeden pracovný deň mať na účte najmenej 110 eur. To sa týka len príjmu, nie techniky. Takže po zrátaní sme niekde na 150 eurách za deň. Toľko musíte zarobiť každý pracovný deň a to MINIMÁLNE. Nie menej.

V praxi teda ak budete za filmovací deň pýtať okolo 150 eur, tak robíte s tak malým ziskom, že sa takmer nedá hovoriť o podnikaní. To je takmer nula, čo sa týka zisku.

Prečo?

  • Pretože ak máte na každý jeden deň lacnú zákazku, tak hrdlačíte od svitu do vrútok a dohromady vám z toho zostane akurát na núdzové prežitie. Žiadne zlepšenie techického vybavenia, žiaden čas na štúdium. Inými slovami ste na hranici stagnácie profesionálnej a vyhorenia ľudsky. Ako vám pomôže, ak o pár rokov zahučíte na infarkt, alebo sa stanete neschopní práce?
  • Ak budete mať voľnejší režim a v týždni párkrát nebude zákazka, tak idete do mínusu. V podstate tak dotujete výrobu videí svojim zákazníkom a dosť rýchlo skrachujete.

Takže skôr, než nastavíte ceny za svoju prácu so strachom, aby to nebolo príliš drahé, počítajte. Nech nerobíte lacno. Radšej robte draho a prvotriedne. Ak také zákazky nemáte, alebo nedokáete nájsť, môže byť lacnejšie robiť niečo celkom iné.

Dokonca nerobiť nič môže byť niekedy lacnejšie, než podnikať so zle nastavenou cenou. Podnikanie totiž niekedy vyzerá na prvý pohľad ako ziskové, ale to len preto, že nevidíte svoje náklady. Tie sú totiž rozložené do množstva skrytých položiek.

A pozor ešte na jednu vec – koľkí ste na pľace?

Veľké percento prác vašej videoprodukcie budete schopní nafilmovať len s asistentom. Áno, šikovný filmár zvládne aj sám dosť roboty, ale je tým značne limitovaný. Bez asistenta prudko stúpa množstvo rôznych chýb.

Preto pri nacenení video-prác počítajte radšej akosi automaticky dvojnásobné ceny. Z toho vyplatíte asistenta a aspoň niečo zostane aj ako plus. Proste ak vám klient nemôže zaplatiť asi 200 eur za deň práce, tak mu iba poďakujte za záujem.

A ak by ste boli neistí, tak si skočte na masáž chrbta. 30 eur za hodinu berie bežný masér, špecialista bude tak za 50 eur. Prirátajte si cenu svojej techniky a môžete sa od tých cien odraziť aj pri nacenení vašej práce.

Nakoniec – ako začať?

Ak ešte nemáte nič, tak začnite s tým, čo máte. Aj keby ste točili len na mobil. Produkujte videá. Aj zadarmo.

  • Získate prax a to sa počíta.
  • Naučíte sa riešiť problémy a tým sa zlepšíte.
  • Získate nové známosti a okruh kontaktov.
  • Budete mať čo ukázať ako svoju prácu.

Ako sa začnú objavovať prvé zákazky, prikupujte si techniku. Po troche, po kvapke. Nemusíte kúpiť kinematografickú kameru, stačí aj Panasonic LX100 z bazáru a už bude technická stránka vášho videa slušná. Potom svetlá. Potom lepší zvuk. Postupne nadobudnete užitočné minimum bez obrovskej vstupnej investície.

Hlavne nepostavte štúdio za pár tisíc, kamery za pár tisíc a zvukové vybavenie za podobnú čiastku aby ste POTOM zistili, že o vaše služby vlastne nie je záujem.

Hlavne však – neuviaznite na sociálnej sieti. Tam sa dá zabiť veľa času a nič z toho!

Ďalšie čítanie

Viac o tom ako naceniť svoju prácu nájdete v článkoch

ale aj v knihe V bubline internetu.

Zahraničné zdroje:

 

 

Prečítajte si knihy Mira Veselého

O internete

Kniha vás prevedie tipmi ako na internete rozpoznať klamstvo od lži. Dozviete sa, prečo sa stávame závislí od internetu a mobilov a ako sa tomu brániť.

O chudnutí

Tučná kniha plná motivácie a informácií. Zloženie: 395 gramov nestráviteľnej celulózy, ktorú môžete zhltnúť očami. Využiteľná energia: 0 kcal, ale nakopne vás (dúfam).