Oznámiť, či neoznámiť rodine, že idete chudnúť?
Toto je vážny problém. Obidve možnosti totiž majú svoje pre, aj proti. Skúsim preto zhrnúť aspoň základné body a vy si doplňte vlastné.
Oznámiť svoj úmysel má zmysel. Minimálne preto, aby sa rodina vedela zariadiť. Je pravdepodobné, že ste boli najväčším jedákom a tomu sú aj prispôsobené porcie, ktoré sa u vás varia. Ak je zvykom, že si pravidelne dáte hlboký tanier kopcom plný ryže a poriadny kus mäsa k tomu, svoj úmysel chudnúť by ste oznámiť mali. V opačnom prípade bude jedlo zbytočne zostávať nedojedené a lákať vás.
Niekedy však hrozí, že vás za chudnutie niektorí neuvažujúci známi dokonca vysmejú – predovšetkým však tí, čo sú tiež tuční. Môžu vás od úmyslu odhovárať, alebo vám začnú núkať rôzne dobroty, ktorým ťažko odolať.
Preto si myslím, že riešením by mohlo byť zverejniť len časť informácií. Netreba hneď všetkým „vešať na nos“, že chcete schudnúť. Môžete povedať, že ste si prečítali nejakú brožúrku o racionálnej výžive, zaujala vás a že si to proste chcete len oprobovať. Nemusíte tajiť svoje znechutenie z malých porcií, ale akože zo žartu pri nich zotrvajte.
Tak si necháte aj otvorené zadné vrátka. Ak sa ukáže, že na chudnutie nemáte ešte dostatočne silný motív či výdrž, nikto vám neskôr nebude vyhadzovať na oči, že ste to nezvládli.
Navyše, ľudia sa nevyznajú, zbytočne by vám „pílili uši“, kedy už začnete chudnúť. Tempo zhruba mínus 4 kilá mesačne nie je také výrazné, aby bolo výsledky hneď vidieť. Poznámky známych „no nejako sa ti tuším chudnúť nedarí“ by vás mohli veľmi znechucovať.
