Nechutí mi
V niektorých rodinách sa nerado vidí, ak necháte jedlo nedojedené. Či je to už zabehnuté v mene úspory alebo vyjadrenia pochvaly kuchárkam, nepodľahnite.
Hneď, ako cítite, že ste najedení, prestaňte. Nedojedajte len preto, že zostalo, a že by to bola škoda. Áno, je škoda vyhodiť trocha ryže alebo kus mäsa. Ale viac škody ten pokrm narobí, ak ho natlačíte do odpadkového koša zvaného slanina, ktorú potom nosíte všade so sebou.
Ak sa kuchárke nepáči, že ste nedojedli, nech si to zje sama. Nabudúce nech vám naloží menej. Alebo si naložte sami.
V mnohých rodinách si na domácej strave potrpia. Gazdiná pripraví to najlepšie bravčové pečené s kapustou a knedľami. A podáva poriadne porcie – „nie je predsa vojna, doprajte si, deti moje!“.
Márne budete prosiť, že jedna knedľa vám stačí a tukom ju poliať netreba. Dá štyri knedle, poctivo omastí a aj mäsa odvalí ako pre dvoch baníkov. „Len si dopraj“. Takú porciu nedojedzte.
Možno sa prajná kuchárka veľmi urazí, možno vyvoláte napätie, konflikt.
Ale je to jediná cesta.
Ak gazdinú opakovane odmeníte nedojedeným tanierom, zvykne si na to a časom vám dá detskú porciu. A ak tá gazdiná je viac inteligentná než prajná, možno nabudúce uvarí menší kalorický šok aj pre ostatných.
