Obezita nemá strop
Že vám stúpa váha je skutočnosť, ktorú veľmi dlho možno ani nezbadáte.
Muž sa váži väčšinou len náhodne a občas. Nepoznať hmotnosť partnera nie je prekážkou na uzavretie manželstva. V rodine je téma telesných proporcií a ideál štíhlej línie skôr vlastná ženám. Najčastejšie sa muž opäť postaví na váhu až u lekára a bezprostredne po opustení ordinácie ochotne púšťa z hlavy číslo, pri ktorom sa zastavila ručička.
Keby aj nie – váha je vždy iná. Ak sa nevážite nahí, kolíše v rozmedzí plus-mínus niekoľko kíl.
Ak by ste aj hneď vedeli, že máte „nejaké to kilko navyše“, čo na tom? Veď to azda ani nie je vidieť. A keby predsa, neskôr sa to dá nejako zhodiť.
Tuk sa ukladá práve preto, že zjete viac, ako spotrebujete. Verte, že sa vám to nebude chcieť meniť. Zajtra, o mesiac, ani o rok. A tuk bude pribúdať.
Prvý centimetrík tuku navyše naozaj nie je nápadný a vidno ho, len keď sa zohnete. Ako je možné, že „zrazu“ príde čas, keď sa jeho vinou už nezohnete? Hádam preto, že „centimetrík navyše“ je veľmi hrubý odhad. Keďže si nerozrežete brucho, nemôžete vidieť, koľko tuku sa v skutočnosti skrýva pod kožou. Neskôr už budete tušiť, že to nie je centimetrík, ale trochu viac.
Stále vás bude pomaly pribúdať. Budete si zvykať, že tam asi bude nejaké to „kilo navyše“. No a čo? poviete si. Možno vám blysne myšlienka, že by ste mali trocha menej jesť. Veď časom sa uvidí…
Budete pre svoje brucho hľadať rôzne lahodne znejúce názvy.
- Nepoviete si: „Uff, tuším tlstnem!“ – Poviete si: „Čo je s tými nohavicami?” alebo v lepšom prípade: „Toto tu tuším nebolo, asi by som mal začať chudnúť“.
- Nepoviete si: „Som obézny, je na mňa zlý pohľad“. – Poviete si: „U muža predsa nie je krása na prvom mieste a s tým bruchom sa časom niečo spraví“.
Tak človek klame sám seba. Tuší, že potrebné by bolo správať sa rozumne. Ale keď práve rozumné správanie sa je nám často také nemilé.
