Ako začína obezita?
Nenápadne. Neočakávajte, že vás niečo bude varovať.
Všetko sa to začína pohodlím a chutným jedlom. Dobrôt je väčšinou všade dostatok. Človek spása, čo vidí a koľko mu chutí. Neraz už od útleho detstva.
Občas si možno prečítate nejaké varovania o nástrahách z nezdravého stravovania alebo o zásadách racionálnej výživy, ale koho by to už zaujímalo?
Mňa sa to predsa netýka – povie si každý chudý človek.
A naozaj. Môže sa celé mesiace kŕmiť nezdravo – a nič.
Žiadna obezita nepríde.
Mladý človek sa neraz hýbe oveľa pružnejšie ako starší. Aj zdravie slúži a organizmus si preto vie ľahko poradiť so spálením energie.
Horšie to je o pár rokov. Po tridsiatke sa väčšina ľudí začne meniť. Namiesto bujarých akcií uprednostnia pokojnejší život. Namiesto bicykla je tu auto, v práci sa uprednostní vysedávanie za počítačom. Namiesto ihriska postačí televízor.
Stravovacie návyky však zostávajú. Pri televízore dobre padne vrecko lupienkov, pivo, alebo ešte lepšie: oboje. Pri počítači nezaškodí kola a nejaké sladkosti.
Pri pohľade do zrkadla spredu ešte nič nevidieť, ale zboku sa začína rysovať náznak „bruška“. Možno vám aj niekto zo známych položartom povie niečo v zmysle „Ále, čo to tu nevidím? Vari nie pivný mozoľ?“. Podobné výroky sa vám zrejme podarí zahrať do autu, ale mali by byť pre vás veľmi vážnym varovaním, že sa niečo zmenilo! Že pribudlo čosi nepríjemné, čo nebude chcieť ubudnúť.
Človek nedokáže vnímať veci, ktoré sa menia pomaly, postupne, nenápadne. Ak vám neskôr jedného dňa niekto zo známych položí otázku „v ktorom ste mesiaci“, je zle. Povedal by som, že je neskoro. Znamená to, že vaša obezita už nepostupuje opatrne, neplazí sa nenápadne. Už kráča pevným krokom. Nebude ľahké ju zastaviť! Je ťažšia ako vy.
Investíciou pomerne znesiteľnej námahy máte ešte šancu vec zmeniť. Tučnejúci muž však netučnie preto, aby niečo menil. Je mu dobre, má rád pokoj, jedlo a pohodlie. Rád si dá dobré jedlo, a nerád sa v tom krotí. Akékoľvek vybočenia z tohto stereotypu síce uznáva ako rozumné, ale odkladá ich na neurčito.
Okrem brucha začnú mužovu zaobľujúcu sa postavu „zdobiť“ čoraz väčšie prsia. Pod bradou sa objaví nová brada. Prírastok tuku začína byť nezamaskovateľný. Už nestačí veľké tričko, ktoré by zakrylo fakt, že pod ním niečo je. Nepomôže tmavé oblečenie, ktoré by postavu opticky zoštíhľovalo. Čo je horšie, prestávajú platiť čísla. Číslo svetra už neplatí. Šírka pása sa šplhá do oblasti, v akej sa ťažko kupujú nohavice – pre tučných je proste malý výber.
Známi sa na vás už pozerajú inak. Začínajú padať poznámky: „asi sa ti dobre darí, však?“. Prestávate byť príťažlivým spoločníkom. Kto by už stál o spoločnosť nejakého udýchaného, tučného chlapa? Takých sú všade húfy.
Teraz si už tukové bunky začínajú pýtať jesť.
A pýtajú si jesť razantne. Stále viac a častejšie.
Odklad trestu za obžerstvo je veľmi nepríjemný fakt! Ostatne predstavte si to: máte pred sebou čerstvé lokše s husacou masťou ako prílohu k veľkému stehnu. Vedľa taniera torta, víno, koláčiky… Dokážete nezjesť z tých dobrôt takmer nič? V mene toho, že o pár rokov (desiatok rokov) vás to asi bude mrzieť.
Žiadne malé porcie jedla už bunky neuspokoja, a dajú vám jasne na vedomie, že jedno jediné grilované kura je na obed málo, hoci je aj celé a s veľkou porciou hranolčekov s majonézou.
Ak okamžite nezačnete niečo robiť, priberanie začne veľmi rýchlo naberať tempo, až sa sami stanete hlavným chodom pre rakvu. Predčasne.
