Susedia

Zisťovali, ako sa mi podarilo schudnúť a akú konkrétnu diétu používam. Niektoré susedy mali v očiach neuveriteľnú nádej, že poviem niečo, čo bude pripomínať zázrak. Dúfali, že poviem, „urobte toto a do zajtra schudnete 20 kíl“. Hneď, ako som však povedal, že celý „zázrak“ spočíva len v tom, že menej jem, ich nádej v očiach vyhasla. „Zas nič pre mňa,“ pomyslela si zrejme taká suseda a sklamane ma opúšťala. Ani som jej nestihol dopovedať, že slovom „menej jem“ myslím aj „jem iné potraviny a preto nie som hladný“. Zjesť menej rezňov sa dá, ale pekelný hlad, ktorý to privodí, sa vydržať nedá.

V tomto období mi napadlo zverejniť svoje skúsenosti na internetovej stránke. stránka www.chudnutie-ako.sk mala nečakane dobrý ohlas, pár ľudí mi dokonca napísalo, že začínajú chudnúť a s niektorými sa navzájom podporujeme dodnes. Držím im palce. Potom mi napadlo napísať aj knihu. Predsa len sa to množstvo textu lepšie číta z papiera…

Písať o tom mi – ako laikovi – napadlo preto, že som sa nahneval sám na seba, aj na to, ako žijem. Naštvalo ma, že o jedení, priberaní a chudnutí som nevedel prakticky nič.

Nepovažujem sa za človeka nevzdelaného, ale tejto oblasti som sa nikdy nevenoval. Zaoberal som sa všetkým iným, ale nie tým, ale nie tým, čo mám jesť a piť. Z hlbokej neinformovanosti o energetickej hodnote potravín sa stalo, že som začal rýchlo priberať, a ani som nevedel, že to bude len a len horšie.

Nevedel som, ako začať. Skúšal som jesť menej. Netušil som, že aj tie „menšie“ porcie boli stále dvojnásobkom príjmu energie primeraného pre drevorubača. Napriek tomu som bol stále hladný. V noci som od hladu nevedel zaspať, a to som mal dve sýte večere. Nevedel som, že hlad spôsobuje prejedanie sa…

To, akým spôsobom žijeme na začiatku 21. storočia, je zvláštny stav. Namiesto toho, aby ľudia využívali znalosti vo svoj prospech, nečinia tak. Veľkú časť mozgovej kapacity využívajú na fakticky bezcenné dáta zo správ.

V televíznych správach i v novinách sa dozviete, čo povedal miestny politik a ako na to reagoval jeho oponent. Koľko gólov kopli jedni a koľko druhí. Koho rozstrieľali na kusy a koho len zastrelili. Nedozviete sa však o tom, čo zabíja vás.

Možno je to práve keksík z reklamy, ktorú ste videli pred správami. Sú to cukrovinky, ktoré kúpite svojim deťom a učíte ich tým možno na celoživotnú závislosť.