Prešlo pár rokov.
Už som nedokázal chytiť prstami tuk na pupku. Bol príliš veľký. Bolo možné ho uchopiť len prstami a dlaňami oboch rúk.
Už dávno som si pri močení nevidel to, čím močím.
V zrkadle som sa začal uškŕňať, že brucho je naozaj masívne, keď som sa videl zboku. Tie úškrny neboli znamením pobavenia, skôr vzmáhajúcim sa výrazom nespokojnosti. Neskôr k tomu začali pribúdať aj nenápadne rastúce tukové prsia. Mohol som mať hmotnosť okolo 100 kilogramov, a vtedy mi už veľmi často napadlo, že by sa s tým malo niečo robiť. Vlastne, spomínam si, napadlo mi to každý deň po sprchovaní. A tak plynuli mesiace. Niečo by sa malo robiť, no nerobilo sa nič.
Keď som mal 110 kíl, môj stav už začínal byť vážny. Medzi bruchom a prsiami sa mi tvoril tretí tukový vak. Môj objem začali až nepríjemne často komentovať známi. Boli to žartovným tónom povedané, a veľmi nežartovne myslené, poznámky „asi sa ti darí veľmi dobre“, „zdá sa mi, že trpíš blahobytom“ a podobné. Neboli mi veľmi príjemné, pretože boli hnusne pravdivé.
Čoskoro som si uvedomil, že ak som na fotografiách, nie som spokojný s tým, čo vidím.
Keď som mal 115 kíl, zistil som, že sa už nechcem fotiť.
Ak sa dalo, skúšal som skrývať brucho pomocou zadržania dychu, pričom som mal pocit, že je vtiahnuté. Každá ďalšia fotografia mi však dala jasnú odpoveď na to, či vtiahnuté brucho je alebo nie je vidno. Bolo. 40 kíl tuku navyše nie je možné ukryť tým, že vtiahnete do seba trocha vzduchu…
Obezitu, ktorou som trpel, už začínalo byť vidieť nielen na postave, ale aj na tvári.
V tomto období som si čoraz častejšie hovorieval, že by sa s tým malo niečo začať robiť. A stále „sa“ nič robiť nezačalo. Pekelne sa mi nechcelo niečo meniť. Už som sa aj sám pred sebou zle cítil, že nie som schopný začať.
Stále som čakal a dúfal, že nájdem nejakú konkrétnu diétu, ktorá vec vyrieši za mňa. Za celé obdobie, keď som priberal, som urobil niekoľko smiešnych a neúspešných pokusov o schudnutie.
Prvý pokus bol tesne po roku 1989. Po páde železnej opony sa na trhu okrem iného objavili aj produkty teleshopingu. Jeden z nich sľuboval iba trojminútové cvičenie denne a veľmi rýchly úbytok tukových buniek na bruchu. Myšlienka sa mi veľmi páčila a preto som investoval vtedy pomerne vysokú čiastku do kúska plastu s gumou. Po troch týždňoch pravidelného cvičenia som pozoroval jednoznačné výsledky. Naozaj som trocha schudol a mohol som zatiahnuť opasok až o dve dierky ďalej než predtým. Cítil som sa lepšie a to sa mi páčilo.
