Cvičenie

Žiaľ, môj odpor k akémukoľvek telesnému pohybu zabezpečil, že som na toto cvičiace a mučiace náradie začal čoraz častejšie zabúdať. Jedného dňa som si spomenul: „Aha, včera som predsa necvičil.“ Tak som na druhý deň urobil dve cvičenia po sebe, aby som výpadok nahradil. Na tretí deň sa mi znova nechcelo cvičiť, a tak som si povedal, že štvrtý deň si opäť dožičím dve cvičenia. Množstvo výnimiek postupne pribúdalo, až to dospelo tak ďaleko, že ak by som chcel kompenzovať premeškané dni, musel by som cvičiť 20 či 30 minút. Ani to sa mi nechcelo, a tak slávny mučiaci nástroj putoval najprv pod posteľ, potom na skriňu a nakoniec skončil za skriňou.

Neskôr som ho požičal postupne niekoľkým známym, ktorí si ho tiež chceli kúpiť. Všetci mi ho s vďakou po pár dňoch vrátili s tým, že je to presne tak, ako vravím.

Tučnému človeku sa chudnúť prostredníctvom cvičenia nechce. Práve preto je tučný. Je naivné si myslieť, že kúpou nástroja za pár tisíc korún prinútite sami seba prekonať lenivosť.

Po tom, čo som pribral ďalšie kilá, urobil som ďalší z opakovaných pokusov o schudnutie.

Tentoraz som zvolil techniku hladovky. Hovoril som si: „Nejaký mesiac-dva to vydržím, zhodím tuk, a potom pokračujeme v pôvodnom režime.“

Vydržal som päť dní, posledné tri som už klamal sám seba. Namiesto hladovky som jedol tu a tam niečo malé a nezdravé. Nepríjemným dôsledkom bolo, že z pocitu trvalého hladu som mal pokazenú náladu. Bol som rozčarovaný a zúrivý, na každý podnet som reagoval zlostne.

Všetky tieto problémy s neúčinným chudnutím boli spôsobené jedinou vecou: nevedel som o odtučňovaní absolútne nič. Čo je horšie: nevedel som nič ani o stravovaní. Je paradoxom, že človek v informačnom období, keď má cez internet k dispozícii všetky informácie dostupné na niekoľko kliknutí myšou, zaoberá sa čímkoľvek iným, len nie svojím vlastným životom. Vôbec som netušil, čo všetko treba jesť a aké to bude mať účinky.

Aj môj posledný, a zatiaľ dokonca úspešný pokus o schudnutie začal dúfaním v zázrak.

Kdesi som sa dočítal, že existujú tabletky, ktoré znížia pocit hladu. To sa mi zapáčilo.

Dúfal som, že rozbehnem ďalšiu zo svojich hladoviek, ktoré by viedli k zníženiu množstva prijímanej stravy, pochabo sa nazdávajúc, že po tom, čo schudnem, budem môcť veselo pokračovať v blahobytnom gurmánstve. Vtedy som ešte netušil, že chudnutie sa mi podarí dotiahnuť až do nečakane priaznivého výsledku, a že to potrvá vyše roka…

Tabletky naozaj „fungovali“, po pár týždňoch som mohol konštatovať, že chudnem tempom skoro päť kíl mesačne. Po konzultáciách s lekárom som v tom pokračoval. Keď som zistil, že som schudol, uznal som, že ľahká existencia sa mi páči viac ako existencia ťažká.

Po pár týždňoch som lieky vysadil – ale čo to? Klesajúca hmotnosť zrazu klesať prestala. Čo s tým mám robiť? Znova lieky na pár týždňov, znova chudnem. Po vysadení sa zrazu úbytok hmotnosti zastavil. Dnes sa nad tým už len pousmejem – naivne som si myslel, že lieky mi znížia hmotnosť a potom budem jesť, no „o trochu menej“.

„Trochu menej“ som po vysadení liekov vydržal jesť vždy asi tak týždeň. Druhý týždeň som už jedol viac než dosť. Tu výnimka, tam doboška, tieto lupienky zajtra určite odhladujem – klamal som sám seba. Po Vianociach 2003 som pribral 5 kíl. Vtedy mi začalo byť celkom jasné, že toto nie je schodná cesta. Lieky sú pomôcka, barlička, ale neriešia chybu v systéme stravovania.

Kúpil som si preto niekoľko kníh o stravovaní a začal som čítať. Dúpnel som z toho, čo som sa dozvedel. Ak nezmením druh jedál, nemám žiadnu šancu a obezita sa vráti obratom.

Preto som s poslednou, treťou „várkou“ liekov „proti hladu“ už naložil inak. Začal som meniť aj druh pokrmov.

A zrazu sa to stalo. Prvý týždeň po vysadení liekov – nič. Žiadne zastavenie úbytku hmotnosti! Druhý, tretí týždeň, stále v pohode! váha ukazuje stále menej a ja nie som hladný. Neuveriteľné!

Samozrejme, mal som a mám stále chuť na dobré rezne (množné číslo tu nie je náhodou!), či klobásy, ale zároveň už nechcem byť tak nemožne tlstý. Nechcem problém s názvom „ako si zaviazať šnúrku na topánke, lebo sa nemôžem zohnúť“.

Len čo som sa dostal pod 90 kg, začali ma oslovovať susedia.