Opatrne s pohybom!

Prečo? Sám som mal a ešte stále mám odpor k akémukoľvek pohybu. Tento postoj mám vypestovaný odmalička. Presný názov diagnózy znie: lenivosť.

Telocviku som sa dychtivo vyhýbal, a keď sa v puberte ukázalo, že mám astmu, získal som konečne univerzálnu ospravedlnenku na telesnú výchovu, čo bola chvíľa, na ktorú som čakal celé detstvo. S týmto postojom som sa neskôr prepracoval aj k pomerne zaujímavým číslam na váhe.

V období, keď som predsa len pohyb proboval, skúšal som rôzne športy, vrátane návštev posilňovne. Všetky tieto aktivity boli vždy krátkodobé a nebavili ma. Videl som, cítil a uznávam jednoznačné výhody pohybu a športovania nielen v mnohonásobne zlepšenej fyzickej kondícii, ale aj v prospešnej zmene nálady na lepšiu.

Napriek týmto výhodám, ktoré som si overil a viem bezpečne, že fungujú, nie som schopný a ochotný zmeniť svoj životný štýl smerom k pravidelnej a trvalej športovej či pohybovej aktivite. Je to nerozumné, ale je to tak.

Keďže si nemyslím, že by som bol čímkoľvek mimoriadny, som presvedčený, že podobný vzťah k pohybu má aj veľké percento ostatných obéznych mužov.

Už počas svojho priberania som mal v rukách nejednu knihu o chudnutí. Väčšinu ilustrácii však tvorili obrázky ľudí, ktorí radostne cvičia. Len zbežný pohľad na taký obrázok stačil na to, aby som v tej chvíli knihu zatvoril a nikdy nekúpil.

Bolo mi jasné, že cvičiť nebudem, pretože nechcem.

Ak ani vy nie ste schopní (ochotní) začať so športom, je lepšie pustiť sa aspoň do zmeny jedálneho lístka, ako ďalej puchnúť. V prípade, že by vás športovanie od chudnutia malo celkom odradiť, radšej chudnite bez športovania, ako by ste mali ostať tuční! To som chcel povedať.

Pri chudnutí je však pohyb veľmi dôležitý. Preto: