Hladovka nie je zdravá

Hladovanie však pre zdravie až tak priaznivé nie je. Organizmus je, samozrejme, schopný v čase hladovania prežiť. No keď začne hladovať, urýchlene zapája všetky záchranné mechanizmy, aby prežil.

Telo ihneď zaregistruje, že sa prerušil príjem energie. Na to reaguje tak, že sa začneprepínať do úsporného režimu. Úsporným režimom sa rozumie, že začne šetriť energiu ako sa len dá. Bežne to nazývame, že sa spomalí metabolizmus. metabolizmus je súhrn mnohých funkcií organizmu, ktoré sa podieľajú na tom, že „fungujeme“. Skladá sa z práce orgánov, z toho, ako sa tvoria, vylučujú či odbúravajú rôzne látky, hormóny, ako sa hospodári s telesným teplom, pohybom. Počas hladovania sa postupne mení (oslabuje) mnoho funkcií organizmu, najnepríjemnejšie je asi oslabenie imunitného systému.

Hladovka teda zmení nastavenie mnohých telesných procesov, ktoré sú navzájom prepojené a na sebe závislé. Zmenené parametre fungovania tela môžu pri pokračovaní hladovky začať spôsobovať postupné zlyhávanie jednotlivých orgánov, funkcií, alebo väzieb, ktoré by inak nezlyhali.

• Ak je hladovka z nedostatku potravy spôsobená z nevyhnutnosti – vojna, nie je čo jesť – potom človeku naozaj ide o život a telo využije všetky kompenzačné mechanizmy. Tie mu zachránia život v čase hladu tým, že sa dokážu prispôsobiť nedostatku potravy. Slabší jedinci obdobie hladu proste neprežijú. A už sa o nich viac nehovorí. Zostanú len silní, ktorí možno majú mylný pocit, že ich hladovka „posilnila“. V skutočnosti ju prežili len vďaka svojmu lepšiemu zdraviu…
• No ak je hladovka nasadená svojvoľne, „rozšteluje“ si človek svoj organizmusúplne zbytočne. Úplne zbytočne núti siahať organizmus až na dno možností. Zbytočne riskuje, že niektorý z namáhaných orgánov alebo procesov proste „praskne“.

Metabolizmus sa nemôže „prepnúť“ na úsporný tak, ako keď vypnete luster. Po zaregistrovaní hladovania sa procesy v tele postupne začínajú meniť a tieto zmeny sú plynulé.

Telo sa v tomto stave pomaly začína správať inak. Snaží sa obmedziť energetickú spotrebu. Hľadá možné zdroje. Potrebuje niektoré látky, napríklad aminokyseliny. A tak siahne napríklad na vlastné svaly a kostnú dreň. Laicky hovoríme, že telo „si žerie vlastné svaly“.

Problémom je, že nastáva celkové oslabovanie a ochabovanie organizmu. Cudzie slovo na tento stav je katabolizmus. (Katabolizmus = rozklad tkanív, deštrukčná fáza metabolizmu.) Rozklad tkanív znamená, že ubúda svalovina, oslabuje sa činnosť a účinnosť všetkých orgánov (vrátane srdca).

Najslabšie miesto v reťazi

Ako hladovka pokračuje v čase, organizmus slabne. Do istej chvíle dokáže telo vcelku dobre kompenzovať dôsledky hladu.

Umožní človeku, aby nepociťoval hlad „bolestivo“ a mohol sa vydať za potravou. No hladovkár just hladuje ďalej.

Pokiaľ hladuje zdravý človek, ktorého organizmus je v dobrom stave a kondícii, nemusí mať hladovka následky, ktoré by sa prejavili chorobou. No ak je organizmus niečím oslabený, hladovka môže spôsobiť zlyhanie práve „najslabšieho ohnivka v reťazi“ – v reťazi životných funkcií organizmu.

• Napríklad niekto môže mať skryté problémy so srdcom. Kým nehlúpne s hladovkami, ani o tom nevie. No vo chvíli, keď začne hladovať, môže sa mu „ozvať“ srdce.
• Alebo ak má niekto mierne oslabenú imunitu, nemusí o tom vedieť. Kým sa stravuje vcelku normálne, aj oslabená imunita dokáže „udržať“ zdravie v normále. No ak takto oslabený organizmus začneme bičovať hladovkou, imunitný systém zlyhá a výsledkom „ozdravnej hladovky“ môže byť ťažký zápal pľúc, alebo iná (zbytočná) choroba.
• Alebo niekomu môžu slabšie fungovať nadobličky, o čom nevie. Keď dôjde k takému extrémnemu výkyvu, ako je hladovka, tak sa „odkryje“ práve toto oslabenie. S príslušnými následkami.

Starší človek môže už po jednodennom hladovaní zaznamenať značné zhoršenie zdravotných problémov. Imunitný systém (u pred hladovkou inak zdravého človeka) môže začať zlyhávať už tretí až piaty deň od začiatku hladovky.

Cesta späť je zarúbaná

Predpokladajme, že ste hladovku prežili. Chcete s ňou prestať. No to tiež nie je tak jednoduché. Metabolizmus je po hladovaní značne spomalený, no psychika vás už láka niečo dobré si konečne zobnúť. Spomalený metabolizmus však znamená, že telo je zvyknuté – preženiem to – na nulový príjem. Čokoľvek malé teraz zjete, bude telo považovať za cenný zdroj energie, ktorou zatiaľ tak šetrí. Aj pri „vtáčej porcii“ sa teraz stane, že energie bude nadbytok. Nadbytok preto, že organizmus pracuje úsporne. Dáte si pár porcií ľahkého jedla a aj tak sa začnú tvoriť tukové zásoby. Takého jedla, pri ktorom keby ste neboli začínali s hladovkou, by ste boli chudli.

Je to preto, že zmeny v organizme neprebiehajú rýchlo. Ak je metabolizmus spomalený, pár porcií jedla ho nedokáže „naštartovať“. Metabolizmus sa začne meniť niekedy až po niekoľkých týždňoch. Takže nie je jednoduché povedať, čo po hladovke. Ak nechcete bleskovo pribrať, mali by ste po takej hladovke postupne pridávať tak malé množstvá jedla, aby ste nepribrali. Ale to znamená, že po hladovke by ste ďalšie (najmenej) týždne vlastne takmer nič nejedli. Taký stav však môže skončiť kolapsom zdravia podobne, ako je známe z prípadov mentálnych anorektičiek (viac v závere kapitolky).

Aj tu platí – všetko je individuálne. Niekomu dlhodobé hladovanie nespôsobí nič, u iného sa prejaví poškodením pleti, inému môže zlyhať srdce…

Po hladovke by teda bolo treba niekoľko mesiacov „zrýchľovať“ metabolizmus a „hasiť škody“ spôsobené hladovaním. Oslabené svaly možno ratovať činkami. Horšie je to, že niektoré zmeny spôsobené hladovkou už môžu byť neopraviteľné. Funkcie, ktoré v čase zdravia fungovali ako-tak dobre sa počas hladovky môžu poškodiť. Natrvalo.