Epidémia obezity
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol rok 2000 vzdialenou neznámou. Magické číslo 2000 sľubovalo revolučné zmeny a pokrok.
Predstavy boli veľkolepé. Človek po roku 2000 si mal už len užívať všetky výhody „vedecko-technickej revolúcie“. Tešili sme sa, že nebudeme musieť pracovať, všetko už budú za nás vykonávať roboty. Nebudeme musieť chodiť, nato budú pohyblivé chodníky, vznášadlá, výťahy. Nebudeme sa musieť obťažovať ani len s jedením. Ráno si dáme tabletku a hotovo, vybavené.
Dnes sa nám taká predstava zdá naivná. No minule som si s istým mrazením v chrbte uvedomil, že táto predstava sa vlastne už začala plniť. Síce celkom inak, ako sme si to dokázali predstaviť pred štvrťstoročím, ale je to ešte horšie. Má to následky. Planéta z toho tučnie.
- Pohybu máme naozaj čoraz menej. Aj keď chodníky sa ešte nehýbu všade, v supermarketoch a na letiskách ich už bežne vidíme. Všade inde sa vozíme autami.
- Strava je oproti prirodzenej potrave vysoko koncentrovaná.
- Veľa práce naozaj robia roboty, domáce spotrebiče, stroje. Čoraz viac práce sa vykonáva pri počítači, nie svalmi.
Následky? Ľudstvo tučnie. Otvorene sa už hovorí o epidémii obezity. Aj deti sú dnes až príliš často tučné. Kým pred štvrťstoročím sa dali všade vidieť deti hrajúce sa loptové hry, skáčuce cez švihadlo a behajúce, dnes ich v meste takmer nevidieť. Sú pred televízormi a monitormi počítačov s vreckom čipsov a kolou v ruke.
Takýto životný štýl však z mnohých ľudí robí ľudí postihnutých. Postihnutých nadváhou. Postihnutých obezitou. Postihnutých následkami nadváhy a obezity – chorobami, na ktoré sa umiera.
Obezita je osobný problém každého, koho sa týka. Bojovať proti svojej lenivosti, pohodliu a chutným jedlám znamená bojovať so súperom najsilnejším.
