Ako rýchlo sa priberá?
Predstavte si situáciu, že si denne doprajete len jednu jedinú malú výnimku. A nech z tejto výnimky priberiete len jeden jediný gram. Jeden gram denne. To je „nič“. Poviete si. Denne si môžete dopriať jednu dobrotu a za rok priberiete len málo vyšeštvrť kila. Štvrť kila to je predsa nič. Ale poďte počítať.
- Predstavme si, že ako 10-ročné dievča či chlapec začnete trocha viac maškrtiť. Ročne priberiete len 365 gramov tuku navyše. Necelého pol kila navyše predsa ani nevidieť. Veľa sa „skryje“ aj pri raste a dospievaní.
- No zrazu máte 20 rokov. A vaše úspory tuku z detstva sa už rovnajú 3,6 kilu. No čože to už je za „nadváha“? Nestojí ani za reč. To sa predsa dá zhodiť za mesiac, poviete si. A denne si ďalej doprajete tu hranolky, tam bagetku, inokedy čipsy a pivo, či kolu na rozriedenie. S trojkilovou nadváhou sa predsa nebudete obmedzovať, nie?
- Odrazu oslavujete svoju tridsiatku. Maškrtná žena po pôrode nabrala aspoň 5 kíl navyše. Maškrtný muž na to nepotreboval ani len rodiť. K tomu máte našetrených spolu už 7 kíl slaniny od detstva po jednom grame denne. To máme spolu 12 kíl nadváhy v tridsiatke. Hlavne na pupku. To už je trocha vidieť. Nie, nie je to dráma. Ale štve vás to. Už by ste aj chceli schudnúť, ale nedarí sa vám. Vždy trocha schudnete a znova priberiete – a priberiete viac, než ste mali predtým.
- V štyridsiatke už na sebe nosíte pekných 16 kíl slaniny navyše. Nezískali ste ich dramaticky. Len po jedinom grame denne, plus občas nejaká tá maškrta. Diétami ste si razantne spomalili metabolizmus. Zároveň ste stratili akúkoľvek sebadôveru, že by ste ešte niekedy azda dokázali schudnúť. Teraz už nebudete priberať len jediný gram denne. Bude to viac.
- A tak v päťdesiatke máte nadváhu 20 kíl – a to minimálne. V tomto veku sa už metabolizmus začína rýchlo spomaľovať aj bez diét. váha začne raketovo letieť nahor. A to som počítal len decentné maškrtenie. Jediný, maličký gram tuku nabratý denne.
Stačí chvíľu (trebárs 30 rokov) nedávať pozor a človek je zrazu tučný. Nie, neobžieral sa denne, ako si myslí väčšina chudých. Stačí, že sa trocha horšie stravoval. Trocha, ale denne. To stačí na obezitu. Dopriať si. Ani nie veľa.
Všetci vieme, že by sme nemali vyprážané jedlá, hranolky, krekry, údeniny. A dáme si. Podvedomie človeka často láka vyhnúť sa povinnostiam. Máte napísať nepríjemný list, no radšej dôkladne vyupratujete celú kuchyňu a rozmrazíte chladničku. Podobne sa možno podvedome vyhýbame nepríjemným povinnostiam, ktoré máme voči vlastnému zdraviu a životu. Nechce sa nám cvičiť, nechce sa nám kontrolovať to, čo papáme. Človek nechce prísť o svoje pohodlie a zaužívané stereotypy. Ani
o maškrty. A vlastne sa mu nechce spraviť niečo len tak, sám pre seba.
Azda zajtra, dnes sa nám to nikdy nehodí.
Či už je to podvedomé alebo vedomé, nachádzame príliš ľahko výhovorky, pre ktoré dnes nejdeme cvičiť, pre ktoré si teraz dáme čokoládu, či práve donesené čerstvé jaterničky zo zabíjačky.
A čo zajtra? No zajtra predsa už bude dnes.
