Následky necvičenia
Dlhodobá telesná pasivita má za následok postupné oslabovanie človeka. Po fyzickej stránke to je vidieť zjavne, psychika však trpí tiež. Len si svoj zlý duševný stav (náladu, výkon, schopnosti…) často nespojíme s tým, čo je pôvodnou príčinou.
Srdce lenivca je slabé. Pracuje s väčšou námahou, nevládze „pumpovať“, pretože má malú účinnosť. Aby to kompenzovalo, jeho tepová frekvencia musí byť rýchlejšia. Srdce sa preto skôr opotrebuje. Aj celkové prekrvenie organizmu človeka, ktorý sa málo pohybuje, je horšie. A prekrvenie sa týka aj mozgu. Pre kvalitu duševných funkcií je nutné čo najlepšie okysličenie mozgu. Prekrvenie mozgu zlepšuje pamäť, myslenie, učenie. To, že starší človek má málo síl, nemusí byť dané len starobou. Často ide „len“ o zoslabnuté svalstvo. No na to nedostať liek. Treba cvičiť.
Kto pravidelne cvičí, má viac sily a to má mnoho výhod. Nie, nejde (len) o to, aby telo „dobre vyzeralo“. Sila neznamená len schopnosť preniesť bremeno pri upratovaní. Nedostatok sily sa prejavuje napríklad bolesťami kĺbov alebo chrbta.
Klasickým problémom súčasnosti sú vyskočené platničky. Prečo toľko už aj mladých ľudí má problémy s chrbticou? Ochabnuté brušné svaly nevládzu držať telo vo vzpriamenej polohe, tak hlavnú záťaž nesie chrbtica. Nečudo, že slabého človeka „sekne“. Potom už je neskoro nariekať. Inokedy sú bolesti chrbtice spôsobené skrátením niektorých svalov – a tu môžu pomôcť uvoľňovacie cvičenia.
Veľmi nepríjemné sú pády, hlavne u starších ľudí. Majú zlú svalovú koordináciu a ak sa len trocha potknú, nevládzu sa už zachytiť, či udržať balans. Slabé svaly neposlúchnu, ani nevládzu a nasleduje zranenie z tvrdého pádu. Keby rovnaký človek posilňoval, niektoré pády by určite ubalansoval.
Netrénovaný človek sa ťažšie vyrovnáva s chorobami, úrazmi, operáciami. Hojenie rán je u trénovaných ľudí oveľa lepšie, ľahšie znášajú choroby.
Kosti a kĺby sa nepoužívaním stávajú slabými a zle fungujú. Pravidelným cvičením získate lepšiu pevnosť a ohybnosť.
Aj vo vyššom veku sa preto oplatí venovať čas tréningu. Už po krátkom čase pocítite veľké rozdiely, ktoré vás budú motivovať k ďalšej práci. Ak máte obavy z toho, či si môžete dovoliť tréning, poraďte sa s lekárom. Odporúčam však, aby to bol športový lekár, ktorý má znalosti aj o cvičení. Obvodný lekár vás môže odbiť radou „necvičte“, je to preňho bezpečnejšie. Požiadajte o to, aby vás poslal k rehabilitačnému lekárovi. Ten vám poradí. Vo vyššom veku je však nutné, aby ste s cvičením začínali opatrne a pod dohľadom. Robte len pomalé pohyby, nič rýchlo. Zásadou je, že pri cviku sa nesmie objavovať žiadna bolesť. Ak by sa objavila, okamžite prerušte cvičenie!
