Cvičte si cvičenie

To, či pôjdete cvičiť, alebo si radšej zdriemnete, sa dá označiť ako vaše správanie. Správanie je vecou návyku, nie je to daný a nezmeniteľný stav. Správanie je možné upevňovať, aj oslabovať.

• Ak si dáte k televízoru chrumky a budú vám chutiť, posilní to vaše budúce správanie: aj zajtra si donesiete chrumky.
• Ak pôjdete cvičiť a nekvalifikovaný tréner vám „naordinuje“ tréning, pri ktorom takmer vypľujete dušu, nebudete sa tešiť na ďalší tréning. Ak dokonca o dva dni nastúpi svalovica, od budúceho tréningu (správania sa) vás to môže celkom odradiť.

Na určitý druh správania sa si človek môže navyknúť. Podobne, ako svaly sa prispôsobia pravidelnej záťaži a zmohutnejú, aj správanie sa opakovaním upevňuje. Človek si na niečo zvykne a potom môže mať pocit, že zmena je nemožná. Správanie však nie je nezmeniteľné.

• Ste zvyknutí dať si po obede kávu?
• Zapínate si večer televízor a pozriete si správy?
• Pripravujete pre návštevu obložené chlebíčky?

To všetko je správanie. Je to skôr zvyk, než niečo nutné. No bežne o tom nerozmýšľame, len opakujeme to, čo v minulosti už fungovalo. Ak sa však ukáže, že nejaké správanie nám škodí, mali by sme ho zmeniť.

Nejeden tučný človek vám povie, že on cvičiť a chudnúť nemôže, lebo už je raz „taký“. Výrok „ja som už raz taký“ je výhovorka človeka, ktorému sa nechce regulovať svoje správanie. Možno je to chronický lenivec a nechce sa mu cvičiť. Alebo sa nechce vzdať maškrtenia. Pohodlia. Áno, tučný človek je „taký“. Podľa možnosti chce žiť v pohodlí, jesť čo chce a kedy sa mu to hodí. No práve toto správanie z neho spravilo tučko.

Nedá sa schudnúť bez odstránenia príčiny, ktorá obezitu spôsobuje a stále udržiava. Správanie možno regulovať trénovaním. Môžete odtrénovať svoju lenivosť. Správanie sa podlieha návykom, ovplyvňuje ho okolie, nálada, odmena, trest.

Ak si niekto kúpi mäkké kreslo, dobre sa mu v ňom sedí, nechce sa mu pri ňom stáť. Aj v práci sedí na pohodlnom otáčacom kresielku. Na kolieskach, takže netreba vstávať, ak chce prejsť meter ku skrinke. Neskôr si náš sediaci kúpi auto. Je mu príjemné málo sa hýbať, sedieť stále na mäkkom. Správa sa tak. Zatiaľ to nemá žiadne zlé následky, len väčšie pohodlie. No kto by odolal? Postupne tak úplne odbúra zo svojho života pohyb – akurát prejde tých pár krokov z bytu do auta, z auta do výťahu v garáži na pracovisku a späť. Nazve to životným štýlom úspešného človeka. Možno blahobytom. Blahobyt preň znamená sedieť celý deň v práci, večer pri televízore, v noci ležať.

Obmedzením aj malého pohybu sa však postupne a pomaly začína strácať aj svalovina. Je to pomalý proces, beží na ploche rokov. Pomaly. A tak človek postupom rokov slabne. Neuvedomí si to. Necíti, že mu ochabuje svalstvo. Možno je spokojný, ako dobre sa mu darí – „aha, už 10 rokov sa mi nezmenila hmotnosť“, povie. No v skutočnosti už dávnejšie začal priberať. Stráca svaly a nadobúda tuk. Na váhe sa to neukáže. Len opasok je trocha tesnejší. Akýkoľvek bežný pohyb mu však robí čoraz väčšie problémy. Bez žartovania – človek bez pravidelného pohybu už nevládze dlho chodiť. Prejde pár sto metrov a už cíti únavu. Najradšej by si znova sadol. Ak musí ísť dlhšie, zadýcha sa. Alebo už pri sadnutí si do hlbokého kresla tuší, že bude mať problém z neho vstať. Vstávanie z kresla je pre oslabené svaly ťažká úloha…

A práve to sa volá „nedostatok pohybu“. Pri nedostatku pohybu sa energetický výdaj organizmu zmenšuje. Žiaden lenivec svojej lenivosti neprispôsobí aj zloženie stravy. A tak začne zákonite priberať. Nadváha a neskôr obezita to celé iba zhorší. Desiatky kíl slaniny treba z kresla zdvihnúť a všade nosiť. Je to ako ťažká činka. A tak aj najmenší pohyb vyčerpáva. A obézny sa preto hýbe ešte menej. Bludný kruh, z ktorého nie je ľahké východisko.