Chrumkanie pri televízii
Kto chce zhodiť, mal by sa celkom vyhnúť maškrteniu. Je zákerné, obzvlášť v prípade, že nedávate pozor na jedenie, ale na niečo iné. Na televízor, alebo trebárs na čítanie internetu. Ako keby som to videl. Jedna ruka drží vrecko lupienkov, druhá operuje medzi vreckom, ústami a diaľkovým ovládačom. pracovný deň skončil, oči sú na čítanie kníh už príliš unavené, nenáročný odpočinok s dokumentárnymi fi lmami príde vhod.
Pri maškrtení býva hlavným problémom množstvo. Idete si, napríklad, kúpiť zemiakové lupienky. Menšie vrecko je oveľa drahšie ako veľké, samozrejme, v pomere obsah/cena. Tak kúpite to veľké. Lakomosť je prirodzená vlastnosť živých organizmov. Ale otvorené lupienky rýchlo zvlhnú a potom už nie sú také dobré. A tak človek v mene úspory pár korún a dobrej chuti zožerie všetky.
Preto radšej nechrumkajte. Ale čo to píšem?! Veď takýto imperatív ani sám nedokážem dodržať. Ak chrumkaniu dokážete nasadiť uzdu, nemusíte sa ho vzdať úplne. Mne sa osvedčil nasledovný postup: Vezmite si k počítaču či televízoru niečo, čo je energeticky podľa možnosti čo najmenej „ťažké“. Niečo, čo možno nie je výrazne chutné, ale je toho veľa a nemusíte sa práve krotiť. Trebárs kaleráb. Pár minút varený karfiol alebo brokolicu. Hodia sa aj rôzne tvrdé chlebíky, niektorí ich nazývajú polystyrén, ale s nimi už treba opatrnejšie. Výborné sú aj sójové či ovsené vločky. Môžu to byť aj varené semená – napríklad proso, raž, ovos… Nevýrazná chuť, ale veľa chrúmania, a viete, že ste jedli, pretože obsahujú veľa vlákniny.
Teraz to podstatné: váha na potraviny. Odvážte si porciu, ktorú sa chystáte zjesť a k počítaču či televízoru si doneste už len toľko, koľko ste si naordinovali. Či už idete jesť kaleráb alebo extrudované chlebíky, mali by ste vedieť, koľko energie plánujete pojať.
Nie že si zoberiete do postele celé vrecko ryžových chlebíkov! Vyrabovali by ste ho skôr, než skončí detektívka. A tým by ste zjedli 1 700 kJ energie „len tak“. Ak radi maškrtíte, maškrťte, ale s presnou mierou. Práve preto, aby sa nestalo, že zabudnete, koľko ste si chceli dopriať, musíte si jedlo odvážiť.
