Ako si to mohla dopustiť, mami…
Nie raz už zaznela taká veta. Súvisí hlavne s detskou obezitou. Mnoho rodičov kŕmi svoje deti viac, než je zdravé a následkom je stúpajúca hmotnosť. Môžeme diskutovať o tom, že deti si možno veľký prísun nezdravej stravy vytrucujú, alebo inak vynútia. To je pravda. Ale to ešte neznamená, že rodičia musia podľahnúť nátlaku a vykŕmiť si z dieťaťa tučko, ktorému sa potom v škole všetci vysmievajú a ktorého život bude obezitou asi dosť poznačený.
Žiaľ, rodičia sú často nevšímaví k takej „maličkosti“, ako pár kíl tuku navyše na ich dieťati. Chcú svojim ratoliestkam dožičiť, a tak si hovoria, že z „detských kíl“ dieťa možno vyrastie. To však nemusí byť pravda. Ak človek v detstve dostane systematické „základy“ na obezitu, len ťažko sa mu to na staré kolená podarí zmeniť. Dnes pár kíl navyše môže znamenať o pár rokov pár desiatok kíl navyše. Má váš syn v dvadsiatke zanedbateľnú nadváhu 10 kíl? Po tridsiatke to môže byť 25 kíl. Po štyridsiatke to môže byť už nadváha 50 kíl a čakajú vás prvé návštevy v nemocnici, kde sa váš syn zotavuje po infarkte.
Nepríjemné je aj to, že rodičia nedokážu pripustiť, že spravili túto chybu a na svojich deťoch žiadnu nadváhu nevidia. Ak by ste ich taktne upozornili, že ich deti sú obézne, možno vám dokonca vynadajú. A pritom práve rodina môže obéznemu v mnohom pomôcť – hlavne kým je ešte mladý a odkázaný na starostlivosť rodičov. doma by sa mali podávať skôr racionálne pokrmy, dieťa by nemalo mať prístup (alebo aspoň sťažený) ku sladkým malinovkám a nevhodnej strave.
To všetko sa však nedá spraviť v atmosfére, v ktorej sa ostatní nadžgávajú. Ak chcete viesť svoje deti ku štíhlemu životu a racionálnej strave, musíte s tým začať vy. Musíte ísť príkladom. A to býva problém – mnohé rodiny sú zložené zo samých tučných ľudí. Tam je snaha o akúkoľvek zmenu takmer nereálna.
Pozrite sa na svojich najbližších. Ak sú tuční, máme ich nechať, nech sa nám pred očami napchávajú? Alebo sa máme pokúsiť zabrániť im, aby si sami ubližovali?
Myslím, že je dôležité motivovať ich, aby s tým niečo robili.
Skúste im pomôcť. Ak sa dá, tak tým, že im aspoň sťažíte prístup k maškrtám. Navrhnite im, aby navštívili špecialistu, obezitológa, ktorý pomôže viac, než falošne taktné mlčanie v situácii, kedy si niekto z blízkych ubližuje prejedaním.
