Diskriminácia tučných
Obezita je nepríjemná nielen zdravotnými následkami. Kto je tučný, stáva sa ľahko terčom výsmechu, diskriminácie.
Vypasené tlsté prasa!
Raz som v článku na internete použil expresívne slovo prasa. V diskusii sa to niektorým čitateľom nepáčilo, že je to agresívne a necitlivé, ak prirovnávam tučných k prasatám. Že ich tým urážam a ponižujem. Viem. Presne to som chcel spraviť. Ponížiť, vysmiať sa, zhodiť.
Už v detstve si pamätám, že aj deti len s miernou nadváhou boli automaticky a vždy terčom výsmechu a opovrhnutia. Tučká, vypasenci, bravi, sloni, tulene, slaniny… Viem, detský kolektív je k odlišnostiam obzvlášť vnímavý a následne agresívny a necitlivý. Môže (aj neprávom) zraniť a vyvolať dlhoročnú traumu.
No negatívne vnímanie obezity je v našej spoločnosti celkom bežné. Fakt! obezita nie je „in“. Nie je „trendy“. Je to neohľaduplné, ale je to tak.
Ako to je vlastne s ohľaduplnosťou k obéznym? Kde má hranice? Územie politickej korektnosti (o nič iné totiž nejde) nemám rád. Považujem to len za slovičkárenie, ak sa rovnakej veci hľadá lepšie znejúci názov. Krajší výraz pre tučného? Načo? Aby mohol nerušene priberať a aby nikto nesmel o jeho nadváhe hovoriť necitlivo, či nelichotivo.
Nadváha však nie je nič lichotivé. Nič, na čo by niekto mohol byť hrdý. Obezita nie je nič, čo by bolo treba chrániť krásnymi slovami. Nie je to cnosť, ani nič prospešné. Obezita škodí. Obezita je prehra.
K obéznym je potrebné pristupovať citlivo, je jasné, že majú veľmi veľa problémov, často svojím problémom veľmi trpia a pritom sa nedokážu prinútiť so svojou váhou niečo spraviť. Kde však je hranica, pokiaľ máme byť ohľaduplní, ctiliví a taktní? V istej chvíli by sme totiž mali byť nielen neohľaduplní, ale mali by sme byť celkom pro-ti.
Môžeme hľadať ohľaduplnejšie pomenovanie ako narkoman, feťák. Aj alkoholik by tiež asi radšej videl titul „zaslúžilý konzument“, než „ten starý ožran“. A fajčiar by iste bol radšej „ten čo si občas zapáli“, ako „ten smradľavý chlap, čo na balkóne zamoruje vzduch aj susedom“. Neviem však presne, čím by si našu ohľaduplnosť chceli títo ľudia zaslúžiť. Nie sú ohľaduplní ani len sami k sebe.
Viem, obezita je podmienená nielen chuťou do jedla. Veľa zohrá príklad, prostredie, gény, reklama, vzdelanie. Obezita je ochorením, ktoré môže byť súčasťou iného ochorenia. No absolútnej väčšine z obéznych by stačila disciplína na to, aby sa dostali na váhu, ktorá ich aspoň nebude ohrozovať na zdraví. Ušetrilo by sa dosť veľa peňazí – napríklad z tých, na ktoré sa všetci skladáme v zdravotnom poistení. Liečba následkov obezity je jedným z najväčších rezov „koláča“ financií v zdravotníctve.
