Začal som s tabletkami na chudnutie
Aj môj posledný a zatiaľ úspešný pokus o schudnutie začal dúfaním v zázrak. Kdesi som sa dočítal, že existujú tabletky, ktoré znížia pocit hladu. To sa mi zapáčilo. Dúfal som, že rozbehnem ďalšiu zo svojich hladoviek, ktoré by viedli k zníženiu množstva prijímanej stravy. Pochabo som sa nazdával, že po tom, čo schudnem, budem môcť veselo pokračovať v blahobytnom gurmánstve. Vtedy som ešte netušil, že chudnutie sa mi podarí dotiahnuť až do konca. Ani to, že budem chudnúť vyše roka a nie len pár týždňov…
Tabletky naozaj „fungovali“. Po pár týždňoch som mohol konštatovať, že chudnem tempom skoro päť kíl mesačne. Paráda! Po konzultácii s lekárom som v tom pokračoval. Keď som zistil, že som schudol asi pätnásť kíl, uznal som, že ľahká existencia sa mi páči viac ako existencia ťažká. Myslel som si: teraz už mám „stiahnutý žalúdok“, aj hmotnosť je nižšia. Môžem vysadiť lieky a stačí jesť menej.
Liek som vysadil – ale čo to? Klesajúca hmotnosť zrazu klesať prestala. Dokonca začala dosť rýchlo stúpať! Čo s tým mám robiť? Znova lieky na pár týždňov, znova chudnem. Po vysadení sa zrazu úbytok hmotnosti zastavil. Dnes sa nad tým už len pousmejem – naivne som si myslel, že lieky mi znížia hmotnosť a potom budem jesť, no, „o trochu menej“. „Trochu menej“ som po vysadení liekov vydržal jesť vždy asi tak týždeň. Druhý týždeň som už jedol viac než dosť. Tu výnimka, tam doboška, tie-to lupienky zajtra určite odhladujem – klamal som sám seba. Len počas Vianoc 2003 som pribral päť kíl. Vtedy mi začalo byť celkom jasné, že toto nie je schodná cesta. Lieky sú pomôcka, barlička, ale neriešia chybu v systéme stravovania, v myslení. Hlavne však nepovedia, čo človek má robiť po schudnutí, aby zas nepriberal.
