Pár fotiek…
Začal som tušiť, že sa mi asi nepodarí schudnúť bez toho, aby som o tom niečo nevedel. A práve to ma zachránilo. Kúpil som si niekoľko kníh o chudnutí a stravovaní a začal som čítať. Dúpnel som z toho, čo som sa dozvedel. Ak úplne a natrvalo nezmením to, čo denne jem, nemám žiadnu šancu a moja obezita sa obratom vráti. Preto som s poslednou, treťou várkou liekov „proti hladu“ už naložil inak. Prešiel som na bežnú racionálnu stravu. Začal som vážiť jedlo, zapisovať. Učil som sa pochopiť, z akých živín sa skladá moja strava.
Áno, áno. Presne takto som pózoval v nádeji, že ruka a noha zakryjú brucho.
Radšej som sa fotografoval takto. Nech je z kradnutia a jedenia keksíkov radšej usvedčený môj papagáj.
Január 2002. Až sa čudujem, že som tento záber nevymazal. Keď som ho videl, mal som na jeho fotografa veľmi ťažké srdce. Prečo ma musí zaznamenávať práve takto? To som fakt taký tučný?
Graf ukazuje tempo, akým sa mi darilo chudnúť. Prvé zastavenie váhy je vidieť okolo septembra 2003. Potom krátky pokles pod 100 kíl po kúre tabletkami, ale vzápätí nárast po Vianociach 2003. Na jar som teda musel najskôr márniť tuk získaný cez sviatky… Predstavte si tie chutné a drahé dobroty, ktoré pred Vianocami celá rodina znáša domov. Padnú na to ukrutné peniaze. A výsledok? Viac tuku, kratší život. Fascinujúca tradícia. Ten kapor to má aspoň rýchlo za sebou.
Keď som mal 19 rokov, neveril som, že niečo ako starnutie alebo nebodaj obezita by sa mohli týkať priamo mňa. Ja som predsa iný, mne sa to nemôže stať. Nie som predsa taký, ako tí hlúpi dospeláci…
…ktorí sa nadžgávajú presolenými polievkami z vrecka. Sú také dobré. Aj môj papúch sa tým šiel zadrhnúť. A vtáci slané nesmú. Koľko z chovateľov kŕmi svoje zvieratá lepšou stravou, než seba a svoje deti…
Jeden z mála obrázkov, na ktorých sa dá dobre porovnať celá postava. Takéto zábery som nemal veľmi rád, bolo mi nepríjemné, že bude zaznamenané, aký som tučný. Hmm. Dnes trocha ľutujem, že som takých záberov nenafotografoval viac…
Apríl 2003. To som už mal vážne problémy. Každý pohyb ma obťažoval, hneď som sa zadýchal. Zohnúť sa, aby som si zaviazal topánky? To už bolo celkom nemožné. Brucho prekážalo. váha asi 40 kíl navyše zaťažovala systematicky. Ostatne, skúste si to. Dajte si na chrbát plecniak plný zemiakov a pokračujte tam, kde ste skončili. Nedávno som sa vrátil z nákupu. Mal som 3 veľké tašky (jednu na chrbte). Bol som veľmi unavený, ale postavil som sa na váhu aj s taškami. Náklad nemal ani 14 kíl. Kým som mal dvojnásobný náklad na sebe vo forme tuku, ani som si neuvedomil, aké ťažké je byť ťažkým. Tento druh obezity je nepríjemný tým, že narastá stále viac, a nezbadáte to. Nerastie len brucho, tuk je všade! V rukách, na nohách, na tvári, na chrbte. Potom, ako schudnete, budete sa cítiť, ako keby ste zhodili veľký a horúci kabát.
September 2004. Pokus o rekonštrukciu fotografie. Tričko, ktoré mi pred rokom bolo takmer tesné, je príliš voľné... Jednou z osôb, ktoré ocenili moje schudnutie bola mimochodom aj sestrička u lekára. Predtým som bol postrachom ordinácií, pretože nabrať krv zo žily cez sadlo bolo možné len celkom naslepo. Po schudnutí ich už dokonca aj vidieť. Tiež som si uvedomil, že brucho je len najviditeľnejšie. Obezita je ale všade. Je vidieť na tvári, máte hrubšie nohy aj ruky, hrubne krk. Nadbytočné sadlo má váhu, ktorá vás blokuje sústavne a každý pohyb znamená veľkú námahu.
Október 2000. Zas jedna z tých fotografií, pri ktorých som si myslel, že ich nikto neuvidí, len som niečo skúšal s fotoaparátom. Pri pohľade na tento obrázok ma najviac prekvapuje fakt, že som sa v tom čase ešte nepovažoval za nejako obzvlášť tučného. Pekná ukážka sebaklamu, zdalo sa mi, že to drobné kilko navyše sa určite pod tričkami nejako stratí a nikto si ho ani nevšimne. Dnes sa mi už taký názor zdá absurdný. Taká hora masti sa nedá skryť tričkom. Bol by potrebný stan. Alebo odísť do inej miestnosti a zamknúť sa tam.
September 2004. Pokúsil som sa rekonštruovať polohu ako na obrázku vedľa. Ešte tam síce nejaký tuk je, ale ak sa mi podarí udržať ho na tejto úrovni, budem spokojný. Nevýhodou je, že teraz sú mi všetky šaty beznádejne veľké.
Práve takéto postoje som pri fotografovaní začínal zaujímať. Mal som pocit, že tým fakt veľkého brucha azda len nejako ututlám. Povedzme si to však na rovinu. Takýto „bachor“ sa nedá zamaskovať.
Vľavo: leto 2003. Táto fotografi a bola jednou z posledných kvapiek v daždi argumentov, že s tým chudnutím už naozaj nie je na čo čakať. Vpravo: september 2004. Na tejto dvojici fotografi í je dobre viditeľné, ako obezita mení ťažisko človeka. Zaklonenie a „vytrčené“ brucho nie je prejavom arogancie, ale snahou o vyváženie ťažkého pupka.
Október 2002. Prisahal by som, že to zrkadlo je krivé a rozťahuje obraz… Ale nie.
September 2004. Stačilo vyše roka jesť s presnou mierou a zrkadlá sú ako šibnutím zázračného prútika vyliečené. Rifle sú rovnaké ako na zábere na stránke vľavo. Nechal som si ich ako varovanie.
Leto 2003
September 2004
Máj 2002. Týmto obrázkom som testoval digitálny fotoaparát a dúfal som, že ho inak už nikto neuvidí. Obávam sa, ]
]>
