Mal som bežne 110 až 115 kíl

Keď som mal 110 kíl, môj stav už začínal byť vážny. Medzi bruchom a prsiami sa mi tvoril tretí tukový vak. Môj objem začali až nepríjemne často komentovať známi. Boli to žartovným tónom povedané a veľmi nežartovne myslené poznámky ako „asi sa ti darí veľmi dobre“, „zdá sa mi, že trpíš blahobytom“ a podobné. Neboli mi príjemné, pretože boli hnusne pravdivé.

Čoskoro som si uvedomil, že ak som na fotografiách, nie som spokojný s tým, čo vidím. Keď som mal 115 kíl, už som sa nechcel ani fotiť. Ak sa dalo, skúšal som pri fotení skrývať brucho pomocou zadržania dychu, pričom som mal pocit, že je vtiahnuté. Každá ďalšia fotografia mi však dala jasnú odpoveď na to, či to pomáha. Nepomáha. 35 kíl slaniny navyše nie je možné ukryť tým, že vydýchnete zo seba trocha vzduchu a zatiahnete bruicho. Obezitu, ktorou som trpel, už bolo vidieť nielen na postave, ale aj na tvári.

Stále som si hovorieval, že by sa s tým malo niečo začať robiť. A stále „sa“ nič robiť nezačalo. Pekelne sa mi nechcelo niečo meniť. Už som sa aj sám pred sebou zle cítil, že nie som schopný začať. Stále som čakal a dúfal, že nájdem nejakú konkrétnu diétu, ktorá vec vyrieši za mňa. Za celé obdobie, keď som priberal, som urobil niekoľko smiešnych a neúspešných pokusov o schudnutie.

Prvý pokus bol tesne po roku 1989. Po páde železnej opony sa na trhu okrem iného objavili aj produkty teleshopingu. Jeden z nich sľuboval iba trojminútové cvičenie denne a veľmi rýchly úbytok tukových buniek na bruchu. Myšlienka sa mi páčila. Preto som investoval vtedy pomerne vysokú čiastku do kúska plastu s gumou. Po troch týždňoch pravidelného cvičenia som pozoroval jednoznačné výsledky. Naozaj som trocha schudol a mohol som zatiahnuť opasok až o dve dierky ďalej než predtým. Cítil som sa lepšie a to sa mi páčilo.

Žiaľ, môj odpor k akémukoľvek telesnému pohybu zabezpečil, že som na toto cvičiace a mučiace náradie začal čoraz častejšie zabúdať. Jedného dňa som si spomenul: „Aha, včera som predsa necvičil.“ Tak som na druhý deň urobil dve cvičenia po sebe, aby som výpadok nahradil. Na tretí deň sa mi znova nechcelo cvičiť, a tak som si povedal, že štvrtý deň si opäť dožičím dve cvičenia naraz. 6 minút zvládnem. Množstvo výnimiek postupne pribúdalo, až to dospelo tak ďaleko, že ak by som chcel kompenzovať premeškané dni, musel by som cvičiť nepredstaviteľných 20 či 30 minút v kuse! Ani to sa mi nechcelo, a tak slávny mučiaci nástroj putoval najprv pod posteľ, potom na skriňu a nakoniec skončil za skriňou.

Neskôr som ho požičal postupne niekoľkým známym, ktorí si ho tiež chceli kúpiť. Všetci mi ho s vďakou po pár dňoch vrátili s tým, že je to presne tak, ako vravím.

Tučnému človeku sa cvičiť nechce. Tučný človek chce mať svoj blahobyt, papu a pokoj. Práve preto je tučný. Je naivné si myslieť, že kúpou nástroja za pár tisíc korún prinútite sami seba prekonať lenivosť. Možno tak na pár týždňov… To sa týka aj rôznych rotopedov a stacionárnych bicyklov či domácich stepperov. Dobrý kšeft pre predajcu. No prístroj sa čoskoro zmení na drahý a nie práve ideálne tvarovaný vešiak.

Po tom, čo som v rámci snáh o schudnutie ešte viac pribral, urobil som ďalší zúfalý pokus. Tentoraz som zvolil techniku hladovky. Hovoril som si: „Nejaký mesiacdva to vydržím, zhodím tuk a potom pokračujeme v pôvodnom režime.“

Február 2001. Za takéto obrázky by fotografov mali trestať.

September 2004. To už je lepšie...

Vydržal som päť dní, posledné tri som už klamal len sám seba. Namiesto hladovky som tu a tam jedol niečo malé a nezdravé. Nepríjemným dôsledkom bolo, že z pocitu trvalého hladu som mal pokazenú náladu. Bol som rozčarovaný a zúrivý, na každý podnet som reagoval zlostne.

Všetky tieto problémy boli spôsobené jedinou vecou: nevedel som o odtučňovaní absolútne nič. Chcel som zhodiť čo najrýchlejšie a bez námahy. Nech to stojí čo chce, len nech sa nemusím veci ďalej venovať.

Čo je horšie: nevedel som nič ani o stravovaní. Je paradoxom, že človek v informačnom období, keď má cez internet k dispozícii všetky informácie dostupné niekoľkými kliknutiami myšou, zaoberá sa čímkoľvek iným, len nie svojím vlastným životom. Vôbec som netušil, čo mám jesť a aké má jedlo účinky.