A potom som prestal dávať pozor
Ako plynul čas, akosi nebadane a potichu sa veci začínali meniť. Menilo sa moje zmýšľanie. Bolo to asi koncom roku 2006.
- Veď chudnem – pomyslel som si a na raňajky som dal viac ovsovlokov.
- Dnes som tuším nejaký hladnejší, napadlo mi popoludní, keď som vyberal z hrnca poslednú ryžu (nejako rýchlejšie sa zrazu míňala).
- Čo tak ešte jeden steak? A viac chleba – len na povytieranie šťavy.
- Dnes by som sa mal odvážiť. Nechce sa mi. Aj tak by tam bolo trocha viac. Včera som mal bryndzu, soľ zavodňuje, váha by iste ukázala zadržanú vodu.
Dni plynuli. Už mi na deň nestačilo kúpiť 3 rožky. Bral som 8. Pre istotu. A keď už boli doma, dával som zrazu akosi automaticky po dva. K praženici, k polievke, k jogurtu, k sardinkám. Dni plynuli. Prišiel prvý obed, ku ktorému som mal 3 rožky
Čestné slovo, absolútne som si neuvedomil, že kupujem stále viac rožkov. A ako som stále častejšie a častejšie nejako podozrivo viac a viac hladný. Stále som žil v dojme, že môžem – veď je všetko ako má byť.
Stále som sa považoval za štíhleho človeka, ktorý sa inak živí striedmo. Ale hmotnosť si predsa držím už nejaké 3 roky, mne sa predsa už nemôže nič stať! A tak som občas uvaril puding (!) „pre iných“, ale hlavne preto, že aj ja si pri varení budem môcť liznúť. Za pol litríka. K tomu všetkému plus štandardný denný režim jedla, ktorý ma už dlho spoľahlivo držal na dobrej hmotnosti.
Do toho prišiel december, mesiac čokolády, staniolových Mikulášov ukrývajúcich mastný kus cukru hnedej farby. No kto by odolal? Váha však jedného dňa ukázala prudko červené čísla (viac ako 80), a tak som vyhlásil červený poplach. Bolo na nej 83 a pol. No dopekla, oblial ma ľadový pot. Toto čo má znamenať? Včera sme nemuseli jesť ten údený oštiepok. A to grilované kura. Všetko samé presolenosti, sodík viaže na seba vodu. Iste to je zas len viac zadržanej vody.
Dosť výhovoriek! Moja nová hmotnosť určite nebola len zadržaná voda, ale aj slanina. Bolo ju už aj vidieť.
Záver bol jednoduchý, riešenie prísne. Sviatky boli o zelenine, celozrnnom chlebe, kuracích prsiach. Obdobie obžerstva povinne ukončené. Požiar sa podarilo uhasiť, váhu stabilizovať. Panika bola vypnutá, ďalej som sa venoval práci. No v lete 2007 som už zas začínal pozorovať, že opasok mi je nejaký tesnejší. Fuj! Pomaly som začal priberať.
