Definujte si konkrétne ciele
Najhoršie, čo môžete spraviť, ak chcete začať chudnúť, je dať si nekonkrétny cieľ. Záväzky typu „budem menej jesť“, „chcem trocha schudnúť“, „začnem viac cvičiť“ sú celkom zbytočné. Vystihujú síce naše túžby, ale nedajú sa chytiť pod krkom a potriasť. Síce chcete, ale – nedosiahnete. Nie je totiž čo.
Človek často chce dosiahnuť nejaký cieľ, no neurčí si plán svojho zámeru. Potom sa cieľ neplní, iba sa odsúva. Na odsun realizácie cieľov používame veľa výhovoriek, ktoré sú vždy poruke v dostatočnom množstve. Neraz si ani neuvedomíme, že ide o výhovorku – máme pocit, že je to objektívny fakt, ktorý znemožnil dosiahnuť cieľ. Napríklad si dáte za cieľ „menej jesť“. Čo je to za cieľ? Veď sa nedá odmerať. Taký cieľ predpokladá, že keby sme si ho nedali, boli by sme v budúcnosti jedli viac. Možno. Ale o koľko viac by sme boli jedli? A potom príde na lámanie chleba. Naložíte si na tanier porciu a zjete ju. Potom si môžete položiť otázku: bolo to menej? Bolo – dalo sa predsa zjesť aj viac! Už za pár dní si ani neuvedomíte, že by ste plnili nejaký cieľ. Jete tak, ako ste jedli predtým. Ak si občas spomeniete na cieľ „menej jesť“, tak sa dôvod na jedenie bez kontroly vždy nájde: „dnes mám depresiu“, „teraz nemám čas riešiť všetko“, „tieto skvelé rezne by do večere obschli“ a podobne.
Prejde rok a vy zistíte, že vaša hmotnosť za toto obdobie zamýšľaného „menejjedenia“ narástla o pár kíl.
Rovnako beznádejné sú aj pokusy typu „budem chodiť skôr spávať“, „obmedzím sladké“, „budem piť viac vody“. Námety sú to síce dobré, ale neobsahujú nič, čo by sa dalo merať, plniť, kontrolovať a následne vyhodnotiť a hlavne „odfajknúť“.
Ak si chcete dať záväzok, musíte ho formulovať celkom jednoznačne. A jednoznačnosť znamená k názvu doplniť aspoň dva parametre: množstvo a termín. A musíte si tieto veci zapisovať!
Len tak môžete svoj záväzok nielen formulovať, ale aj kontrolovať, či ho dodržiavate. Ak nie, hneď zistíte, že ste nesplnili to, čo ste si zaumienili.
Ak si poviete, že chcete častejšie cvičiť, v pondelok nepôjdete, lebo je porada. V utorok máte iné povinnosti. V stredu je treba vybaviť jednu vec pre kolegu, vo štvrtok vám na poslednú chvíľu zavolá známy, v piatok sa chystáte na nákup, lebo cez víkend budete mimo mesta. Takže ani cez víkend nepôjdete cvičiť. Ale stále máte kdesi v pamäti, že ste v období, počas ktorého ste sa rozhodli častejšie cvičiť. Takto môže prejsť aj rok.
Preto formulácia musí znieť celkom konkrétne. Napríklad: trikrát do týždňa budem navštevovať miestne fitcentrum. Konkrétne v pondelok, stredu a piatok. Vždy na hodinu a pol.
Potom je celkom jednoduché vyhodnotiť záver vášho cieľa. Už v pondelok večer si môžete spraviť do tréningového denníka fajočku: bol som. Svoj cieľ plním. Alebo nebol som, svoj cieľ ignorujem.
Ďalším takým presným číslom môže byť energia, akú ste v jedle za deň prijali. Stanovte si číslo, napríklad denne nezjem viac ako 8 000 kJ. Potom pomocou váhy na potraviny a energetických tabuliek viete pomerne presne stanoviť, či ste svoj cieľ dodržali, alebo nedodržali.
Áno alebo nie. To vás pri plnení cieľov zaujíma. Nič iné. Striktne, nekompromisne, bez výnimiek. Dôvody „prečo“ sú nepodstatné.
Boli ste včera cvičiť? Áno, alebo nie. Ak nie, je celkom jedno či pršalo, nechcelo sa vám, volala babička, čakali ste inštalatéra, museli ste zostať v práci, alebo ste zabudli.To je jedno. Neboli ste cvičiť. Tak čo s tým spravíte? Pôjdete dnes. Áno, alebo nie?
Práve takýmto spôsobom sa dostanete k cieľu. Po menších, ale presne merateľných krokoch. A ak nejaký krok vynecháte, okamžite vidíte, že ste ho vynechali. A môžete hneď zahorúca riešiť, čo ďalej.
