Tučný človek sa správa nezdržanlivo
Dá sa to prirovnať k ľuďom, ktorí sa dokážu zadlžiť. Vidia reklamu, že nejaká fi r-ma dáva pôžičky bez otázok, bez ručiteľa. A už idú. Radi by mali doma lepší televízor, krajší nábytok, novšie auto. Požičajú si peniaze. Až neskôr zistia, že sa dostali (niekedy na mnoho desiatok rokov) do pasce. Veci, na ktoré si požičali, rýchlo zovšednejú. No zostáva nutnosť platiť splátky.
Kto chce schudnúť vie, že by sa mal vzdať jedenia koláčikov či údenín. Ale nechce sa vzdať. Tučný človek vidí koláčik a chce ho. Vie, že práve v tejto chvíli rozhoduje o svojej hmotnosti – možno na mnoho rokov dopredu. Vie, že by nemal, ale dá si. Pomyslí si sa na slabú vôľu, alebo si nájde inú výhovorku. Ale koláčik zje. Postupne sa tak utvrdzuje v postoji, že on inak ani konať nemôže, nedokáže, nevie. Veď vždy, keď vidí, dá si. Inak sa to predsa ani nedá, nie? V skutočnosti len klame sám seba, aby mohol uspokojiť okamžité chcenie. A potom za to doživotne platí nadváhou.
