Sladkosti, cukor, čokoláda, maškrty
Radi maškrtíte? To je celkom normálne. Sladkosti milujú deti aj dospelí. Maškrtia nielen ľudia – skúste sa spýtať majiteľov psov, či im chutia sladkosti. Chovateľov koní, či by kôň pohrdol kockami cukru. Spýtajte sa majiteľov papagájov, ako nepríčetne sa vtáky dožadujú piškót. Ani zajac chovaný v domácnosti nebude chcieť nič iné, ako čokoládu. Ak ju nedostane, pôjde trucovať.
Keď môj papagáj zistil, že sa dostane ku sladkostiam, rezňom a iným dobrotám, začal odmietať vtáčí zob. Nejaké obyčajné zrno ho už nezaujímalo. Čakal, kedy prídem s doboškou v ruke. Z nej sa už ponúkať nenechal. Hneď bral s očividnou chuťou. Niečo podobné sa deje s nami, ak sa stravujeme priemyselne vyrobenou stravou intenzívnej chuti.
To, že všetkým sladké tak chutí však ešte neznamená, že to je aj zdravé! Žiaľ. Čokolády, torty, piškóty, keksíky, tyčinky a samozrejme aj sladké malinovky a koly sú potraviny, ktoré sa v prírode voľne nenachádzajú.
Nemusíte si namáhavo kliesniť cestu pralesom, aby ste narazili na pár krémešov. Nemusíte sa vyšplhať na strom, aby ste si upili kokakoly. Ak chcete bielu čokoládu, nemusíte ju naháňať po poli a uloviť v smrteľnom zápase. Nič také. Sladkosti si človek proste kúpi a bez fyzickej námahy sa nimi môže napchať. Chuť je úžasná, tak prečo by prestával s jedením práve v najlepšom? Sú predsa lacné.
Žiaľ, v tomto nás chuť dokonale zrádza. Láka nás jesť a my bezmocne cuckáme vaječný koňak, alebo likvidujeme makovník s riadne sladkým kakaom. Bez ohľadu na to, koľko energie nám treba doplniť. Sladká chuť nás tak trocha zbavuje príčetnosti.
