Čítate obaly na potravinách?

Kto chce chudnúť, musí pozorne sledovať čo jedáva. Niekedy sa nedá nahliadnuť do energetických tabuliek. Môžete však skúmať obaly potravín. Býva na nich dostatok informácií. A ak informácie chýbajú, kúpte výrobok od iného výrobcu.

Na niektorých potravinách sa žiadne nutričné hodnoty nenachádzajú. Je to vždy signál, ktorý by ste nemali podceňovať. Možno ide o výrobok, u ktorého je zloženie chronicky známe, alebo podľa výrobcu nedôležité. (Často nebývajú tieto informácie na lacných čokoládach, čipsoch, na najlacnejších müsli. Vyhýbajte sa týmto výrobkom.) V takom prípade sa vždy treba pýtať, či výrobca proste nie je z kategórie problémových. Platí totiž pravidlo, že čím viac informácií nájdete o zložení potraviny, tým pravdepodobnejšie ide o seriózneho výrobcu. Preto predtým, než si niečo kúpite, pozrite sa, či nájdete údaje o energetickej hodnote výrobku a jeho zloženie.

Lupa do vrecka

Mikroskopické písmenká sú obľúbenou fintou mnohých výrobcov. Na obale veľkými písmenami napíšu „bez cukru“ a písmom, ktoré sa dá prečítať skôr mikroskopom nájdete ako prvú zložku glukózu, fruktózu, či iné sladidlo so zhruba rovnakou energetickou hodnotou, ako má cukor.

Ak nie ste jastrab, noste pri sebe malú lupu, nech na tie minipísmenká vidíte. Ja ju nosím v peňaženke – vylúpol som sklíčko z detskej lupy. Zaberie málo miesta. Musí to však byť sklo! Plastová lupa sa za pár dní ošúcha a prestane byť použiteľná.

Tyčinky. Jedna z najkoncentrovanejších potravín. Málo tekutiny, veľa hmoty. Preto je veľmi dôležité vedieť, koľko energie má táto malá energetická bomba. Výrobcovia dobre vedia, že je hlúposť jesť ich tyčinky. Pre istotu teda skryjú výživové hodnoty. Písmo vo veľkosti jeden milimeter je na to ideálne. Navyše často je to zabalené tak, že pred otvorením obalu ani tieto údaje neuvidíte…

Poradie má zmysel

Zloženie výrobku musí byť napísané na obale. Je jasné, že výrobca neuvedie presné zloženie ingrediencií utajovaného receptu, ani postup prípravy. Musí však uviesť aspoň suroviny, z akých sa výrobok skladá. Trebárs keď pre nič iné, tak preto, že niekto môže byť na niektorú zložku alergický. Poradie surovín musí byť uvedené v poradí podľa toho, ktorej suroviny je vo výrobku najviac.

Na trhu sa napríklad dá bežne vidieť chlieb, ktorý sa snaží získať konkurenčnú výhodu neprávom: pri chudnutí je výhodné jesť ražný chlieb. To preto, že ražná múka má nižší glykemický index. To je známe a preto sa mnohí ľudia, čo si chcú strážiť hmotnosť obzerajú po ražnom chlebe. A hľa – je tu! Šup ho do košíka. Až pri lepšom pohľade na nálepku uvidíte, že chlieb výrobca síce označil korektne ako pšenično – ražný, akurát sa pohral s veľkosťou písma v názve tak, aby vyvolal ilúziu, že kupujete ražný chlieb. Podvod? Svinstvo? Nuž čo. Nekupujem ho.

Napríklad vám výrobca ponúka chlieb, ktorý vyzerá veľmi celozrnne, pozrite si zloženie. Ak nájdete ako prvú uvedenú napríklad pšeničnú múku a celozrnné múky až niekde na konci zoznamu, dá sa tušiť, že v skutočnosti nejde o príliš celozrnný chlieb. Je to iba chlieb obsahujúci celozrnnú múku a tmavosť je dosiahnutá možno karamelom. Celozrnný chlieb totiž musí byť podľa potravinového kódexu SR upečený aspoň z 70% z celozrnnej múky.

• Názvom „celozrnný“ možno označovať chlieb, ktorý obsahuje najmenej 70 hmotnostných percent celozrnných mlynských výrobkov z celkovej hmotnosti mlynských výrobkov.
• Názvom „grahamový“ možno označovať chlieb, na výrobu ktorého sa použilo najmenej 30 hmotnostných percent grahamovej múky.
• Názvom „viaczrnný“ možno označovať chlieb, na výrobu ktorého sa použilo najmenej 10 hmotnostných percent aspoň dvoch druhov mlynských výrobkov iných ako zo pšenice alebo z raže.

Dosť teoretizovania. V praxi rýchlo zistíte, že napríklad práve u chleba je veľmi neľahké zistiť, ktorý je celozrnný. Vyrába sa síce mnoho chlebov, ale väčšinou ide o presolené biele chleby. U chlebov teda získate väčšinou iba informáciu o zložení.