Tlak emócií

Pod tlakom emócií sa stáva, že sa faktu, ktorý nemôžeme zmeniť, budeme stále a dookola venovať. Je to ľudská vlastnosť – konflikt priťahuje. Namiesto toho, aby si človek, ktorý prišiel o prácu hľadal iné miesto, uviazne v minulosti. Stále sa vracia k otázke, „ako mi to mohli spraviť“, „čo ja teraz budem robiť“. Môže udalosť začať spracovávať depresívne „už nikdy nezoženiem takú dobrú prácu“, alebo agresívne „vy sviniari, no len počkajte, vy na to ešte doplatíte, vy bzdochy“. Nie je dôležité, ako človek takú situáciu spracováva. Dôležité je, že vinou emócií môže uviaznuť v sústavnom vracaní sa k problému a nehľadá jeho riešenie. Stráca tak čas a energiu. V rozhovoroch so známymi bude stále otvárať problém, spomínať na stratenú prácu a podobne. Taký postoj je deštruktívny. S chladnou hlavou veci vyzerajú jednoduchšie.

Príklad. Zrelá žena niekoľko rokov po úmrtí manžela. Osamelá. Takmer sústavne sa pri rozhovoroch na väčšinu tém vracia ku pamiatke svojho manžela. Aký bol fajn, ako ona už nikdy lepšieho nenájde. Áno, hľadala už niekoho. Ale každého porovnávala s pôvodným mužom. Je natoľko emocionálne zranená, že sa niekoľko rokov od jeho smrti nedokáže zaradiť do života, aký by chcela viesť. V takom prípade by stálo za úvahu navštíviť psychológa alebo psychiatra. Pieta a trúchlenie sú prirodzené. Ale je to proces, ktorý má pomôcť človeku prispôsobiť sa novej konfigurácii a upraviť život. Ostať večne trúchliacou vdovou je romanticky efektné, ak to čítame v milostnom románe, ale neviem, či to nie je plytvanie životom.

Typická oblasť, ktorej nemá zmysel venovať čas, je politika. Neovplyvníte ju. Určite nie tým, že sa budete rozčuľovať nad tým, čo si to dovolil povedať predseda vlády, alebo čo natáral minister. Politici sa živia pozornosťou, ktorú vyvolávajú. No v ľuďoch to vyvolá zvyčajne viac hnevu z bezmocnosti, nie akciu. Ak chcete politiku ovplyvniť, choďte voliť, choďte štrngať kľúčmi, alebo do politiky vstúpte. Nemá zmysel ju sledovať.