Zóna pohodlia

Zóna pohodlia (niekedy sa označuje aj ako komfortná zóna) je okruh vecí, ktoré v živote zvyčajne robievate. V skutočnosti nemusia byť pre vás vôbec pohodlné, alebo výhodné. Len ste si už na ne zvykli, poznáte ich. Potom je jednoduchšie zotrvať pri starom, ako skúšať nové. Zónou pohodlia je zvyčajne váš súčasný životný štýl. Ak by ste mali niečo zmeniť, pociťovali by ste to ako nepohodlné. To už by bolo mimo vašej zóny pohodlia. A ak je niečo nepohodlné, ľudia sa zvyčajne začnú vykrúcať a vyhovárať.

Predpokladajme, že by ste chceli byť kulturistom. Znamená to tvrdý a dlhodobý tréning. Aha. Hmm. No. Takže… Ja možno asi ani nechcem byť kulturistom. Vlastne mi ani tak nezáleží na tom mať nejaké veľké svaly.
Chcem schudnúť. Znamená to vážiť potraviny, naučiť sa princíp racionálnej výživy, cvičiť. Hmm. To mám jesť šalát? Nie som zajac. Nemám čas vážiť jedlo. Skúsim schudnúť bez toho. Nejdem sa stresovať. Nezáleží mi vlastne až tak na postave, ak mám byť v nepohode.
Chcel by som mať veľa peňazí. No to by znamenalo začať podnikať. Učiť sa, skúšať, rozmýšľať, konať. Hmm. To by som asi popri práci musel niečo ešte robiť? Nemohol by som asi pozerať televízor a chodiť s kamarátmi na pivo. Hmm. peniaze nie sú všetko. Mne zas na nich až tak nezáleží. Sú aj dôležitejšie veci.

Všimnite si, ako rýchlo sa človek dopracuje k popretiu toho, čo by chcel – peniaze nie sú dôležité, svaly nie sú dôležité, obezita nie je až tak zlá. Pôvodný cieľ je zaujímavý. Avšak jeho realizácia by vyžadovala prácu a táto práca by mi narušila pohodlie. Tak potom nič…

Človek je ochotný vzdať sa budúceho cieľa, aby nestratil momentálne pohodlie. Keď sa to definuje takto, znie to ako čestný obchod – teraz mi je fajn a za to že mi teraz je fajn zaplatím tým, že v budúcnosti nedosiahnem cieľ. Niekedy ide len o strach z neznáma. To ako žijete a čo máte je už pre vás známe. Možno vám to ani veľmi nevyhovuje. Ale už máte zabehnutý život. Máte možno len strach skúsiť niečo zmeniť. A ten strach potom formátuje oblasť zóny pohodlia.

Napríklad mám bolesti chrbta. Lekár aj tréner mi povedia, že bolesti pominú, ak začnem pravidelne cvičiť. To cvičenie nie je nejako zvlášť namáhavé, ale mne sa nechce. Tým sa možno odsúdim na celoživotné ťažkosti s chrbticou.

Systémové riešenie bolestí (oslabený svalový korzet) sa nezmestí do mojej zóny pohodlia. Absurdné je to, že ani v zóne pohodlia sa necítim dobre – mám bolesti, musím často chodiť na terapiu, užívať lieky, dávať pozor a pritom väčšinou stále cítim, že chrbát nie je v poriadku. Často zotrvávame v zóne nepohodlného pohodlia aj preto, že si len nedokážeme predstaviť, aký významný môže byť zisk, o ktorý práve prichádzame. Keď mi môj tréner vravel, že sa bolestí chrbta cvičením naozaj zbavím, neveril som mu. Nedokázal som si predstaviť, aký rozdiel je mať silné a slabé svaly. A to je často vážny problém u neúspešných ľudí. Nedokážu si predstaviť stav úspechu, výhody, ktoré im podstúpenie námahy prinesie. Niekedy dokonca ani neveria, že niečo také je vôbec možné.