Pri chudnutí som sa programoval

Keď som chudol, aj vtedy som využíval toto programovanie. Večer som si ľahol a s rukami na svojom veľkom bruchu som si hovoril „toto tu nemám“, „už chudnem“, „darí sa mi“. A táto túžba bola silná. Odrazu mi mozog začal nachádzať riešenia. Prinášal mi nápady. Najskôr pohodlné – skús lieky. Potom sa ukázalo, že to nefunguje. Ale nedal som sa odradiť neúspechom. Tak mozog neochotne vyskladnil lepšie nápady. Čítaj knihy o chudnutí. Nauč sa robiť to, čo chceš robiť. A čím viac som sa v mysli zaoberal témou ako jesť, tým jasnejší obraz som dostával o tom, ako to mám robiť. Pravidelné autosugescie – aj tak sa totiž táto technika dá nazvať – ma doviedli k úspechu. „Som úspešný, chudnem, darí sa mi“. Hovoril som si a mal som 115 kíl. Kilá potom išli dolu a ja som sa stále viac za to uznával. Je to príjemný pocit a spätne posilňuje pôvodný zámer.

Mozog som postupne naučil novým zručnostiam. Predtým som po vstupe do potravín hneď videl čipsy, čokolády, slané búrske oriešky, salámy, knedle, syry. Dnes, keď vojdem do potravín, tieto oddelenia prakticky nevnímam, nevidím. Hneď hľadám, kde je zelenina, akej je kvality. Majú ražný celozrnný chlieb? Aký majú tvaroh? Ktoré tofu by som zobral? Jednoducho pár rokov sledovania literatúry a zacieleného života zmení zapojenie mozgu, zmení prepojenie synáps. Dnes mi také jedlo pripadá prirodzené, pred pár rokmi by som ho nejedol. Vtedy som kupoval stravu podľa chuti, dnes podľa vhodnosti pre zdravie. Žiaľ, v potravinách sa dnes nedá kúpiť tak veľa zdravých pokrmov, ako by sa mi páčilo. Väčšina regálov je plná nevhodných jedál. Ak ich jete často a veľa, škodia zdraviu. Prečo je to tak? Väčšina ľudí sa nestará o zdravú životosprávu. Potravinové obchody sú tu na biznis, nie pre osvetu. Predávajú len to, čo si ľudia kúpia.