Cvičte si to

Pri prvých cvičeniach takého zmýšľania sa budete cítiť nepríjemne. Hovorte si stále v duchu: „Som schopný. Uznávam sa. Viem. Mám výsledky. Som múdry.“ Budete pritom na pochybách. „Môžem si vôbec dovoliť, takto o sebe myslieť? Veď to podľa mňa vôbec nie je pravda!“. Musíte to prekonať. Učte sa uznávať samých seba. Učte sa vnímať svoje názory, svoju osobitosť. Vykonávajte zaujímavé veci a vnímajte to, že ste zaujímavým človekom. To bude trvať najmenej niekoľko mesiacov, kým si „povolíte“ takto o sebe zmýšľať. Musíte sami seba uznávať, byť radi „so sebou“.

Niekedy možno stojí za úvahu požiadať o pomoc psychológa. Ak si neviete zlepšiť sebahodnotenie, ak máte pocit, že ste nezaujímaví, neúspešní, nudní a neschopní, skúste podstúpiť psychoterapiu. Vaše pocity totiž nie sú v poriadku, škodia vám. Ak totiž ani len samých seba nepovažujete za dobrých, schopných, múdrych, ako by vás mohli uznávať iní ľudia?

So sebahodnotením súvisí ešte jedna vec. Ako sa správate, keď vás nikto nevidí? Je výhodné, ak vždy konáte v súlade so svojím svedomím. Je to výhodné pre vás, ak sa budete správať vždy eticky, čestne a korektne. Hovorí sa, že človek s čistým svedomím má pokojný spánok. Viem, svedomie a morálne hodnoty sú pomerne elastická záležitosť. Čo je pre jedného celkom prijateľné, iný by už nestrpel. Veľa v tom zohrávajú kultúrne, či náboženské zvyklosti. Psychopat nemusí cítiť žiadne výčitky svedomia ani keď vraždil. A človek s depresiou sa sám obviňuje aj za veci, ktoré s ním vôbec nesúvisia. Väčšina ľudí však zvyčajne celkom presne rozpoznáva „čo sa má a čo sa nemá“. Ak sa toho budete zhruba držať, budete človekom, ktorý sa dá označiť za čestného, slušného, korektného. Ak sami o sebe viete, že vaše slovo má cenu podpísanej zmluvy, v prvom rade to zvyšuje vaše sebahodnotenie.

Akým človekom teda chcete byť?