Prečo si viac ľudí nesplní to, čo by chceli?

Často len nevedia plánovať. Plánovanie je nutnosť. Tomu sa nedá vyhnúť – a znova to chce sedieť nad nejakým papierom, na ktorý by ste mali niečo zapisovať a štiepať mozog. Kto neplánuje, je vlečený všetkými smermi odrazu. Ak nemáte plán, neviete, čo sa s vami udeje.

Príklad. Sedím večer pri televízore a driemem pri nejakej slabej relácii. Mala to byť komédia, ale je to nejaký treťotriedny trápny film. Ak by sa ma teraz niekto spýtal či som v pohode, asi by som povedal, že vcelku áno. No v skutočnosti mám dosť vážny problém – nemám cieľ, nemám plán. Zabíjam večer. Nevadí mi to. Práve to, že mi to nevadí je dôkaz, že nemám plán. Keby som mal v pláne pozrieť si dobrú komédiu, tak by som nebol v pohode, ak film nestojí za nič. Keby som mal iný plán, napríklad niečo sa naučiť, prekážalo by mi, že sedím pred televízorom pri nejakej úbohej relácii.

Poďme sa teda pozrieť na naše ciele tak, aby nám z nich vznikol nejaký plán. Skôr než si vytýčite cieľ, skúmajte, či to čo chcete je vôbec cieľ. Náš mozog je navrhnutý zaujímavo. Ak máte nejaký zámer, váš mozog vám hneď navrhne riešenia. Často nie len jedno. Platí to univerzálne. Teraz asi namietnete, že často niečo chcete, ale akosi vám nenapadá žiadne riešenie. To sa stáva vždy vtedy, keď si zameníte cieľ a jeho efekt.