Hlupák v informačnej dobe.

Kto nevie, nie je potrebný. Ak neviete, môžete sa uchádzať len o podradné práce. O práce, ktoré čoraz častejšie vedia spraviť stroje lepšie ako človek. Napríklad práca pisárky asi začne byť čoskoro zbytočná. Prepísať text netreba – sú tu počítačové programy, ktoré stránku textu prevedú na text v počítači za pár sekúnd. Diktovať text pisárke už tiež nebude treba. Anglicky a nemecky hovoriaci už dnes môžu text cez mikrofón diktovať do počítača. Je len otázkou času, kedy to budeme mať aj v slovenskej verzii.

Ľudia s nízkou kvalifikáciou budú stále menej potrební. Silu vybavia stroje a pohyby rieši riadiaci počítač. Počítajte preto s tým, že ak viete málo, dostanete málo. Dostanete malý plat, málo atraktívne pracovné miesta, málo záruk do budúcnosti.

Aj v prípade, že ste dnes expert, musíte myslieť na budúcnosť. Množstvo nových znalostí prudko stúpa. To čo viete dnes, už zakrátko nebude stačiť. Dnes už školské vzdelanie samo osebe veľa neznamená. V škole vás naučia poslúchať, dávať pozor a memorovať informácie. Škola vás určite naučila, ako oblafnúť učiteľa, ako spraviť skúšku možno aj bez vedomostí. V živote však budete potrebovať skutočné znalosti, múdrosť, vedieť nájsť súvislosti a predovšetkým výborne vychádzať s ľuďmi. A to sa na školách neučí. Ak chcete uspieť, po škole sa vaše vzdelanie ešte len začína.

Na to, aby ste sa stali expertom, stačí vedieť len o niečo viac ako ostatní. Možno nebudete naozaj expertom, ak by ste sa porovnávali so špičkovými odborníkmi alebo vedcami. Ale mnohí vás budú za experta považovať. V širokom okolí budete možno jediný, kto vie viac ako ostatní. To na úvod stačí. Ak sa vám taká pozícia zapáči, nič vám nebráni ísť vo vzdelaní ďalej.

Príklad. Pred rokmi som sa zaoberal počítačmi a veľa ľudí ma považovalo za experta. Naozaj som vedel všeličo také, čo iní nevedeli. Chcete vedieť, ako som sa stal počítačovým expertom? V roku 1994 som si prečítal celý manuál na ovládanie Windows. Dostal som ho k počítaču. Mal som 3 hodiny času vo vlaku a tak som čítal. Pochopil som. Rýchlo som zistil, že počítač sa dá zaujímavo využiť a znova som čítal. Časopisy, knihy o počítačoch. Neskôr o internete. Dnes sa tým slušne uživím.

Väčšina ľudí žiadne návody nečíta. Skúšajú sa v počítači nejako vymotať naslepo metódou pokus – omyl. Stratia čas, zmažú si dáta, minú hodiny skúšaním. Ale na prečítanie návodu si čas nevyčlenia. Knihy si nekúpia, pretože učebnice sú drahšie, ako bežné knihy. A je nuda čítať učebnice. Večne sa cítia byť nemotorní, počítačovo negramotní, neschopní. Nakoniec sa niečo naučia a potom to opakujú. Žijú v strachu pred počítačmi. Sú v strese zakaždým, keď majú vykonať nejakú úlohu s počítačom. Možno by stačilo venovať pár hodín pochopeniu základov. Ak sa počítača bojím, vyhýbam sa mu. Ak sa vyznám, začnem ho využívať. Podobne to funguje aj v iných oblastiach. Chce sa nám zotrvať v pohodlí. Čítať nejaký nudný návod je nepohodlné. Tak nečítame a hneď skúšame. Výsledkom je nepohodlie a strata času. Kým neopustíte zónu pohodlia, budete platiť vysokú daň. Mám známeho, je to pomerne chudobný človek, má mizerne platené miesto. Rád by podnikal ako živnostník, ale na to by si musel niečo načítať, zistiť, zariadiť. Zóna pohodlia ho nepustí. Po večeroch sleduje televíziu. Nie svoje ciele. A tak asi navždy zostane na zlom pracovnom mieste. Nechce sa mu vzdelať, neverí si. Nie je to pohodlné. Sám sa odsúdil na neúspech.