Kto za čo môže?

Často dávame vinu za neúspech okolnostiam. Druhým ľuďom, alebo „slabej vôli“. No naša vôľa nie je slabá. Je len práve zameraná na iné ciele. Máte pevnú vôľu zotrvať v zóne pohodlia. Nedostatočne pevná vôľa sa potom použije ako výhovorka.

Chcel by som prestať fajčiť, ale nemám pevnú vôľu.
Viem, že by som mal viac čítať, ale nevydržím.

Pravdivejšie a presnejšie by bolo povedať niečo takéto:

Rád by som bol nefajčiar, ale ešte viac mi vyhovuje byť fajčiarom.
Uznávam čítanie kníh, ale iné veci sú mi vždy prednejšie.
Rád by som schudol, ale ešte viac chcem jesť.
Chcel by som viac peňazí, ale nechce sa mi rozmýšľať ako na to.

V skutočnosti chcete buď dostať niečo zadarmo, alebo to nechcete vôbec. Ale takto náš svet nefunguje. Nič nie je zadarmo. Keby bolo, bola by tam taká tlačenica, že by bolo namáhavé dostať sa k tomu. A tým by to bolo za veľkú námahu a zas nie zadarmo.

Ak si premietnete svoju súčasnú životnú situáciu, ste v nej len svojím pričinením. Tam kde teraz ste, dostali ste sa s vašim súhlasom. Máte malý plat? Dohodli ste sa na takom plate. Súhlasili ste s tým, že budete vykonávať málo platenú prácu. Neučili ste sa, aby ste mohli vykonávať náročnejšie a lepšie platené povolanie. (Nepredpokladám, že máte príliš nízke IQ, to by ste nečítali takúto knihu).