Keď všetci tak aj ja

Často sa dá počuť veta: Žijú tak všetci, takže asi to tak musí byť. Veľa ľudí sa snaží ukryť v stáde, inými slovami žiť tak ako ostatní, netrčať z davu. Je to sociálne bezpečná stratégia. Žite tak ako ostatní a za odmenu s nimi môžete žiť. Dostanete to, čo majú všetci okolo vás. Vyhovuje vám to? Byť v stáde znie dosť hlúpo. Preto použime krajšie slovo. Konformita. V minulosti aj dnes to bolo vždy rovnaké: väčšina ľudí sa správa tak ako sa správa väčšina ľudí. Prečo sa tak správajú? Pretože aj ostatní sa tak správajú. Je to sociálna pasca, ktorá potláča tvorivosť. „Ako sa máte? Dosť nanič? Aj ja. Plat nestojí za veľa. Ani váš, však? No, no. Taký je život. Čo už. Nejako bolo, nejako bude.“ Kým som rovnaký ako desaťtisíc mojich rovesníkov, som chránený stádom. Pred ohrozením. Ale aj pred úspechom. Ak je nás dosť veľa, ľahšie sa pre nás nájde nejaká práca. Podnikateľovi sa oplatí kalkulovať s existenciou väčšej skupiny ľudí.

Je nás veľa, takže asi budeme potrebovať nakupovať. Dá sa s nami počítať ako s kupcami rôzneho tovaru. Ak sme si podobní, budeme spokojní s rovnakým tovarom. Podnikateľ dovezie lacno kontajner výrobkov z Ázie a my to radi kúpime.
Je nás veľa, takže si navzájom konkurujeme. To pekne zníži naše platy. Keby som chcel viac peňazí, ihneď môže moju prácu zastať niekto lacnejší.

Stádo sa ľahšie ovláda, ľahšie manipuluje. Človek sa v dave správa inak, ako by sa správal sám. Ak je väčšina ľudí neúspešných a vy nechcete byť, opustite stádo.