Prah tolerancie.

Asi najznámejší je tento jav u alkoholizmu. Kto nepije, ten sa aj po malom kalíšku bude cítiť podnapitý. Ak bude piť častejšie, čoskoro už nestačí jeden pohárik, už ich treba niekoľko na to, aby sa cítil opitý.

Žijeme v dostatku a hojnosti možností. Zvykli sme si na to. A tak chceme viac. A ešte viac. Aj keď na dlh, ale viac. No od istej chvíle viac fyziologicky nie je možné. Príliš hlučná hudba poškodí sluch. Priveľa alkoholu spôsobí otravu. Podobné je to aj so zábavou. Ak si zvyknete na zábavu, viac sa nedá. Odrazu zistíte, že ste stále otrávení, hoc žijete v dostatku a v rušnej zábave. To je stav, keď sú vaše zmysly ohlušené. Vaše telo už nevie prijímať viac zábavy a dobrého, pretože je unavené od sústavného bombardovania zmyslov podnetmi. Vaša nálada je otupená. Dostávate pod nos všetko z najlepšej domácej a svetovej scény. Profesionálne vytvorené zábavné formáty sú vám málo? Tak čo by mohlo byť viac? Zaspievate si? Ťažko to spravíte lepšie, ako profesionál.

Je to podobné ako jesť profesionálne navrhnuté jedlá. Čipsy, hamburgery, keksíky, čokoláda, kola. To sú chute, ktoré vznikali možno niekoľko rokov. Vyrobili ich profesionáli, prešli testami. doma ich nenapodobníte. Sú to silné chute. Ak si na ne zvyknete, prestane vám chutiť zelenina, obyčajný chlieb a iné normálne jedlá. Človek si vyberá podľa chuti a výsledkom potom je nezdravé chutné jedlo a z neho plynúce dôsledky. Mrzutá záležitosť.

Zmysly ohlušené priveľkým množstvom pozitívnych podnetov potom vytvárajú pocit nespokojnosti s tým, čo už máme. To zvyšuje túžbu po ďalšej konzumácii, dostávame sa k nenásytnosti. Chceme viac, ale aj viac je nám čoskoro málo. Tak chceme ešte viac, ale to už nejde.