Potreba prítomnosti na pracovisku je problém.

Teraz sa práve dostávame k odpovedi, ako získať viac peňazí. Kým bude potrebná vaša fyzická prítomnosť počas výkonu práce, máte problém. Nezarobíte, kým prácu vykonávate vy osobne. Nezarobíte, kým vykonávate prácu, ktorú treba robiť stále znova, osobne. Potrebu vašej prítomnosti na pracovisku si všímajte viac, ako stav na účte.

Kaderníčka. Úspešná. Pracuje niekoľko rokov. Ak na pol roka ochorie, príjem sa jej obmedzí na nemocenské dávky, stratí klientelu.
Súkromný zubár. Kým sa mu darí je to v pohode. Ak by na mesiac odišiel na dovolenku, príjem mu na ten čas zanikne.
Učiteľ. Natiahnuť budík a na siedmu-ôsmu denne do práce. Mesačná dovolenka vo februári? Vylúčené.
Pokladníčka. Pekne ku kase a sedieť.

Tak ako zamestnanec, aj živnostník vymieňa svoj čas a služby za peniaze. Ak vypadne z hry (choroba, dovolenka, únava) jeho príjem vyschne. A to je vážny problém. Väčšina ľudí sú zamestnanci. Zamestnancov je veľa, takže ich platy môžu ísť dole. Ak by chceli prestať pracovať, boli by okamžite bez peňazí. Musia stále robiť. Či už je človek zamestnaný, alebo je živnostník, jeho práca zvyčajne znamená, že v určitom čase musí niečo robiť. Ak nerobí, nedostane peniaze. Možno sú tieto formulácie pre vás samozrejmé – znova ako v pomocnej škole. Ale málo ľudí sa podľa toho riadi. Povolania a profesie sú zafixované ako bežná súčasť života, spoločenského postavenia. Tieto predstavy sa tvoria od raného detstva. Už ako deti sme chceli byť v rôznych povolaniach. Ak vyčiarkneme efektné sny typu „chcem byť kozmonaut“, ostane bežné portfólio detských snov o úspechu.

Chcem byť lekár.
Letecký konštruktér.
Pilot.
Učiteľ.
Zubár.
Pumpár.
Herec.
Televízna hlásateľka.

Mnohé z týchto povolaní znejú ako splnený životný sen a v predstavách mnohých ľudí sa takéto povolania spájajú aj s predstavou solídneho finančného príjmu. No skúsme sa chvíľu zamýšľať, ako to je s týmito profesiami z detských snov.