Lekár ako príklad

Predstavte si, že pracujete ako lekár. Máte ordinačné hodiny. Denne musíte byť v ordinácii na siedmu a vaše dvere si podávajú ľudia, ktorí potrebujú vašu pomoc. Musíte tam byť. Ak ste dobrý lekár, správa o tom sa rýchlo rozšíri a máte oveľa viac pacientov. Vyhľadávajú vás aj súkromne. Denne riešite ich problémy. Plynú roky a vy dennodenne musíte vykonávať túto prácu či vás už baví, alebo nebaví. Len ťažko si predstavíte, že by ste trebárs na pol roka prestali pracovať, pretože si potrebujete riadne odpočinúť. Alebo že by ste si povedali, že nasledujúci rok budete písať knihu namiesto liečenia a ordinácie. Okamžite by ste boli bez príjmu a čoskoro aj bez pacientov.

Zamestnanie spravidla znamená, že ste prítomní na svojom pracovnom mieste a robíte dohodnutú prácu. Za to dostávate peniaze. Ak chcete niečo navyše, prosím, použite tých pár hodín navyše, ktoré máte po práci. To sú tie hodiny, ktoré ste si už možno dávno zvykli tráviť v práci.

Takto dnes funguje veľa ľudí. Ráno do práce, večer domov. Denne. Roky. Bez zmeny. Nemajú na výber, často preto, že o nejakom výbere nikdy ani nerozmýšľali. Chcel by som vás navnadiť, aby ste skúsili svoju situáciu premyslieť. Aj keď takto žije absolútna väčšina obyvateľstva, nie je to jediný spôsob, akým sa môžete živiť.

Asi sa niektorí pýtate, ako by to dopadlo, keby všetci prestali pracovať. Nebojte sa, neprestanú. Chce to zmeniť životnú stratégiu a ísť do rizika. To veľa ľudí nedokáže. Pôžičkami a hypotékami sú často pevne prikovaní ku svojmu existujúcemu životu a aj keby chceli, nedokážu sa pohnúť.

Skúste sa učiť myslieť inak. Nemusíte ihneď opustiť svoje pracovisko. Popri práci však začnite hľadať, či nenájdete oblasť, ktorá by vás mohla živiť takým spôsobom, že vy sami by ste pritom nemuseli pracovať. Aby ste spravili niečo raz a to niečo by vám potom prinášalo nejaký, možno aj malý, zisk. Ak nič nevymyslíte, smola. Ale aspoň to skúste. Dám vám k tomu aspoň pár nápadov na úvod.