Pre negativistu je pasivita jedinou logickou voľbou.

Stačí niekoľko životných neúspechov a človek bilancuje negatívne. To sa možno stane v hlbokom detstve. Možno sa mu pokazila hračka, potom si poranil koleno a nakoniec ho doma vyhrešili, že prišiel neskoro, zranený a pokazil hračku. To môže začať formovať obraz sveta v ktorom sa nič nedarí. Ako si tak náš negativista – začiatočník odrazu všíma najmä svoje neúspechy, objaví, že aj iní ľudia majú neúspechy. Začína si okolo seba všímať, že všetko dobré sa zvyčajne nakoniec zmení na zlé. A s takýmto postojom nie je sám. Čoskoro nachádza ďalších ľudí. Tí sú tiež negativisti. A už si spolu hrkútajú.

Načo sa o niečo snažiť?
Prach si a v prach sa obrátiš.
Načo tá smiešna honba za ziskom, za zdravím?
Užime si, telo má ísť do rakvy opotrebované.

Negativizmus sa sám posilňuje. Čím dlhšie si tieto postoje udržiavate, tým sú pevnejšie. Postupne sa vám vytvárajú synapsy v mozgu. Vznikajú podmienené reflexy.