Dobré je krátke

Pozitívne emócie mávajú krátke trvanie. Negatívne môžu pretrvávať aj roky.

Ak nechcete, aby ste boli stále v emocionálnom mínuse, musíte o svoje pozitívne pocity sústavne bojovať. Pomáhajú koníčky, cieľavedomá práca na nejakom projekte. Na začiatku teda zvyčajne stojí námaha a disciplína. Až potom môže prísť odmena. Pri komunikácii sa preto radšej trocha ponamáhajte. Buďte disciplinovaní. Snažte sa zakázať si tie časti komunikácie, ktoré neprospejú vám, ani tým s ktorými sa zhovárate. Zásady komunikácie sa dajú naučiť, načítať a používať. Je na to veľa skvelých kníh! Naučte sa zásady komunikácie (námaha) a potom sa vám bude ľahšie vychádzať s ľuďmi (ovocie).

Možno si poviete, že človek má komunikovať s ľuďmi prirodzene a nie taktizovať podľa príručiek, poučiek a techník. Hmm. Viete kde tie techniky vznikli? Stačilo pozorovať sociálne úspešných ľudí. Títo ľudia vedia jednať s druhými príjemne. Celkom prirodzene používajú určité konkrétne prvky komunikácie. Nevedia, že „by niečo také robili, oni sú proste takí“, nič o tom nikdy nečítali. Majú šťastie, robia akosi intuitívne to, čo je druhým ľuďom príjemné. Spontánne robia to, čo im potom dá obľúbenosť. Ak vy takéto správanie doteraz nemáte, môžete si to doštudovať. Ak zaradíte do svojho slovníka a správania rovnaké prvky komunikácie, ako to robia ľudia obľúbení, aj vy budete časom obľúbení.

A že to je „technika“? No áno, je to technika. Rozhodli ste sa k ľuďom byť viac milí, ústretoví, priateľskí. Rozhodli ste sa, že budete konať tak, aby sa vo vašej spoločnosti cítili lepšie. Oceňovať to, čo sa vám páči a mlčať o tom, čo sa vám nepáči. Chváliť a uznávať druhých. To za techniku, nespontánnosť a umelé jednanie môže považovať napríklad arogantný chrapúň. Nehodí sa mu, že by sa mal začať ovládať. Chce byť spontánny, agresívny, nepríjemný. Ostatní mu asi nestoja za to, aby sa ovládal. Podľa mňa je jedno, či budete k druhým ľuďom príjemní, pretože „ste milým človekom od prírody“, alebo preto, že „ste sa rozhodli byť milým človekom“? Dôležitý je výsledok.

V mladosti som bol značne neobľúbený. Nevedel som prečo. A nevedel som ani nič o komunikácii. Keď som niekam prišiel, hovoril som vždy len o sebe. Všetkých som rád kritizoval – mal som pocit, že ich to naplní hlbokým poznaním a vďačnosťou, ak im zrozumiteľne objasním, že sú podľa mňa idioti. Že mi za toto odhalenie budú vďační a zmenia sa na môj obraz. Proste bol som len ďalší samoľúby premúdrelý blbeček na scéne. Keď som sa dostal k literatúre o tom ako vychádzať s ľuďmi, bolo mi ľúto, koľko ľudí som zbytočne zranil, koľkých priateľov som stratil. Vinou negatívneho konania z mojej strany. Myslím, že je lepšie, ak sa zámerne, teda „umelo“ snažím byť pre ostatných príjemným, než zostať spontánnym bezohľadným chrapúňom.