Čo vy očakávate od ostatných?

Od ľudí z vášho okolia? To totiž zvyčajne aj dostanete. Ak niekomu veľmi neveríte, asi sa nesklamete. Ak od každého očakávate podraz, asi príde. Ak očakávate, že vám ľudia pomôžu, často pomoc naozaj dostanete. Aké máte vy očakávanie od samých seba? Za čo sa považujete?

Ak od seba neočakávate nič, nič aj dostanete.
Ak neveríte vo svoje schopnosti, nič neskúsite.
Ak sa cítite menejcenní, predáte sa za bagateľ na výplatnej páske.
Ak sa považujete za neúspešného, budete neúspešní.

Budete neúspešní, utiahnutí, nespokojní, zakríknutí. A bude to na vás vidieť. Bude to počuť z vašej reči. Budete to mať vo výraze tváre, v postoji. Budete vysielať signál „nič už nečakám, nič nedostávam“. Keby vám aj niekto niečo ponúkol, možno už nedokážete prijať. To, ako sa prejavujeme sleduje naše okolie. Niekoho bude váš postoj priťahovať iného odpudí. Kto chce s vlkmi byť, musí s nimi vyť. Je to prepojené.

Ak nám niekto imponuje, napodobňujeme ho. Podvedome, vedome – ako kedy. Všimnite si, ako mladí ľudia napodobňujú svoje vzory. V čase keď bol „v kurze“ film Matrix, začali sme vidieť v meste ľudí v dlhých kožených čiernych plášťoch. Odrazu sa aj slovenské mestá hemžili agentmi. (Agenta rozpoznáte podľa okuliarov…)

Aj v dospelom veku máme svoje vzory. Nepreberáme však len šaty, ale priamo názory, postoje známych, kolegov, rodiny, z televízie, politikov, ľudí s ktorými sa stretávame. A potom tieto názory opakujeme v diskusiách s blízkymi. Menej viditeľné, ale o to intenzívnejšie je to aj s preberaním vzorcov myslenia a správania sociálnej skupiny, v ktorej žijeme. Viac, či menej súhlasíme s názormi, ktoré v danej skupine ľudí prevládajú. Inak by nás vytlačili mimo skupiny.