Je zlé správať sa milo?

Možno teraz namietnete, že to je umelé, že tým zasahujem do prirodzenosti človeka, ak chcem, aby ste sledovali to, ako pôsobíte na druhých. Áno. Sú ľudia, ktorí majú „talent“ dobre vychádzať s druhými, tí o tom nemusia ani premýšľať. No ak k nim nepatríte, jednoducho sa pokúste napodobniť, čo robia tí milí a príjemní ľudia. Ja viem, je to tak trocha manipulácia, ak chcete byť na druhých príjemní zámerne. Ale stojí to za to.

Problémom neúspešných ľudí často je, že sa v živote nevedia „predať“. Aj bežné rozhovory v práci či v rodine, skúška v škole, rozhovor s vedúcim, alebo podriadenými sú vlastne len predaj.

Predávate svoje nápady, myšlienky.
Predávate samého seba.

Ak to zanedbáte, ľudia vás „nekúpia“. Následky sú kruté. Budú sa vám vyhýbať. Nemáte radi niektorých ľudí? Skúmajte ich. Nerobíte vy sami veci, ktoré vám na ostatných prekážajú?

Aby sme pôsobili na druhých príjemne, dá sa tomu napomôcť. Začnite večer: choďte skoro spať. Vyspatý človek je príjemnejší, vidí veci optimistickejšie. Menej ľahko upadne do hundrania či otrávenosti. Pokračujte ráno.

Dbajte o dobrý vzhľad.
Nemusíte byť oblečení draho. Stačí bežné, kvalitné a čisté oblečenie.
Nesmie vás byť cítiť. V žiadnom prípade nie špinou, alebo potom. Na parfémy sa názory líšia. Ak vás nie je cítiť, nič neskazíte.

Nutné sú raňajky a potom jedno jedlo každé 3 hodiny. Plus striktne dodržaný pitný režim. Tieto zásady možno poznáte z mojich rád o chudnutí a čuduj sa svete – platia aj pri komunikácii. Ak je človek najedený, má energiu konať a náladu, aby to konanie bolo príjemné. No ak ste pár hodín bez jedla, hypoglykémia spôsobí, že budete podráždení, ľahko sa nahneváte, všetko bude čierne a nanič. Bez vody klesá výkonnosť. Vaše jednania sa budú preťahovať donekonečna, avšak dohromady nič nevyriešite. Pri podivuhodnom stravovaní je často následkom nepríjemný zápach z úst. Takže jedzte pravidelne. To sú úplne základné predpoklady úspechu, ak sa blížite medzi ľudí.

Príklad. Mal som známeho, lekára. Ráno sa nestihol najesť, utekal do ordinácie. Tam mal taký frmol, že nemal čas ani len napiť sa. Okolo obeda bol už nervózny, prchký a zapáchalo mu z úst. Nečudo – nejedol, nepil. Tipnite si, aký dojem ten človek asi zanechal. Vôbec ma nezaujímalo čo všetko vie. Odmietol som dať sa liečiť nezdravo vyzerajúcim indivíduom, ktoré mi vždy vynadá a len čakám, kedy odídem z toho zápachu aby som sa mohol nadýchnuť. A to dokonca po známosti…