Moderné otroctvo

Možno poznáte niekoho, kto denne chodí do práce a už mu nezostáva vlastne na nič iné čas. S manželkou sa stretne večer na pár minút. Nemajú čas na známych, na nič, pretože obaja prevažnú časť dňa strávia v zamestnaní, prípadne aj v druhom zamestnaní. Keď skončia, stihnú pár úkonov typu hygiena, jedenie, údržba, spánok. A hor sa do nového dňa. Budík, práca, údržba, spánok. A ďalší deň. Budík, práca, údržba, spánok. A znova. Roky. Prečo je tak veľa ľudí zamestnaných po celý deň? Potrebujú peniaze. Zarobia málo, len tak – tak, aby zaplatili za možnosť prežiť v aspoň trocha dôstojnom byte. Možno v minulosti naleteli lákavej ponuke zobrať si pôžičku alebo hypotéku a teraz majú na krku nôž navyše. Aj keby chceli niečo zmeniť, nemôžu.

Zotrvávajú v zle platenej práci, pretože nemajú čas vzdelať sa.
Nemôžu si dovoliť prerušiť prácu a pár mesiacov hľadať lepšie platené miesto.
Boja sa začať podnikať a v podnikaní zisk nie je istý.

Inými slovami: Sú príliš vyťažení zarábaním mála peňazí, aby skúsili zarobiť viac… Je to vlastne novodobé otroctvo. Človek je otrokom, ktorý hrdlačí na svoj každodenný chlieb. Je rád, ak má na konci mesiaca na účte aspoň nulu, nie mínus.

Mám známeho, ktorý je predavač. Začína o desiatej ráno, končí o šiestej. Zarobí pár stovák, teda len o niečo viac ako dostane dôchodca. A tak z prvej práce uteká do druhej práce, kde si za dve hodiny zarobí aspoň nejaký symbolický peniaz navyše. Zaokrúhlime to. Nech zarobí 500 eur mesačne. Keby takto žil celý pracovný život, tak za to dostane spolu asi štvrť milióna eur. A kam sa podejú tieto peniaze? Nákupy, poplatky, trocha zábavy. Ak chcete vedieť, kam sa strácajú peniaze, pozrite sa do smetí, ktoré budete najbližšie vyhadzovať po upratovaní.