Zameranie verzus rozptýlenie

Ak sa v myšlienkach stále venujete svojmu zámeru, váš mozog sa mení. Vytvárajú sa nové synapsy, mení sa „zapojenie“ mozgu. Veci, ktoré ste čítali v knihách sa vám pomaly začínajú spájať. Nachádzate nové súvislosti.

A jedného dňa stretnete človeka, ktorý si váš pokus o úspech všimne. „Ty už nesmrdíš od cigariet ako kedysi“. „Tuším si schudol“. „Videl som tvoju prácu, je to dobré.“ Takéto ocenenie z okolia vás bude motivovať. Posilňuje vašu chuť ďalej ísť týmto smerom, lebo už začínate mať prvé výsledky. A to už je chvíľa, odkedy je už cesta stále ľahšia. Nové návyky, hlbšie znalosti sa menia na skúsenosti. Všeličo už viete, máte prax. Aj v tejto fáze však mnoho ľudí „odpadne“. Prax sa totiž začína časom meniť na rutinu. Veci idú akosi samy od seba.

Ak chudnete, máte pocit, že si na návšteve môžete občas dať aj nevhodné jedlo.
Ak nefajčíte, máte pocit, že jedna cigareta po pol roku vám nemôže ublížiť.
Ak pracujete, zistíte, že podobné výsledky budú aj keď nakrátko uberiete z nasadeného pracovného tempa.
Ak športujete, zistíte, že ak vynecháte jeden tréning, nič sa nestane.

Inými slovami povedané – uberiete z energie, ktorú ste doteraz do svojho zámeru vkladali. A naozaj – nič sa nestane. Len trocha pribrzdíte tempo. Ak už ste rozbehnutí, nezastaví vás, ak na chvíľočku stiahnete nohu z plynu. A práve to je zradné.