Času máme všetci rovnako.

Deň má 24 hodín. Všetci máme denne čas. Ako ho využijete to je len vaše rozhodnutie. Na ilustráciu toho, ako sa čas dá nájsť slúžia asi najlepšie fajčiari. Nech je program akokoľvek nabitý, vždy sa im to podarí nejako zariadiť, aby fajčili. Keď sa to zráta, fajčiar ktorý stiahne 20 cigariet denne si takmer 2 hodiny za deň nájde čas na poškodzovanie svojho zdravia vdychovaním dymu. Možno popri práci, možno pred kanceláriou. Dokáže spájať činnosti, ak treba, obťažovať druhých, stáť na mraze, ale fajčí. Lebo chce.

Vždy keď budete chcieť niečomu povedať „nemám čas“, zastavte sa na momentík. Je to výhovorka alebo nezáujem. Pretože vy čas máte. Akurát ho asi plánujete použiť na niečo iné. Čo presne budete robiť? Na čo si čas spravíte? Človek často povie „nemám čas“ na vec dôležitú a okamžite investuje tento čas do nejakej nepodstatnej somariny. Čo by bolo pre vás výhodnejšie spraviť?

Príklad. Odporúčam vám 3× týždenne asi hodinu a pol stráviť v posilňovni, alebo pri športe. To spolu s cestou znamená stratu zhruba 3×3 hodiny do týždňa. Na to asi mnohí z vás zareagujú prudko odmietavo: „milerád, ale toľko času fakt nemám, musím…“. Teraz nasleduje otázka. Ak máte tak nabitý program, že si nenájdete čas na upevnenie zdravia, čo presne robíte? Čo je pre vás dôležitejšie, než vaša telesná a duševná kondícia? Bude to pre vás prínosné? Pre vašu budúcnosť? zdravie?

Často sme vo vleku udalostí a okolností, ktoré „nepustia“. Povinnosti, očakávania a záujmy druhých nás vtiahnu vždy presne tak hlboko, ako sa necháme vtiahnuť.