S kým sa poradiť?

Predtým než sa do niečoho pustíme, zvyčajne sa pýtame pár známych na názor. Názory ľudí môžu byť rôzne. Ak sa chcete poradiť, raďte sa s niekým, kto sa v danej veci vyzná a už ju zvládol.

Ak uvažujete o podnikaní, poradiť sa s majiteľom miestnej samoobsluhy, alebo s niekým, kto má vo vašej rodine firmu je výborný nápad. Nemá zmysel, aby ste sa šli radiť do miestnej krčmy s nezamestnanými pivármi. Nemá zmysel radiť sa o podnikaní s pokladníčkou v potravinách. Zamestnanci vám nemôžu kvalifikovane poradiť. Skôr vás môžu odradiť.

Všetko to smeruje k snahe vytvoriť si postoj. Postoj je dôležitý. Často sa dá odhaliť do troch sekúnd, ako si s niekým podáte ruku. Stačí, ak sa spýtate: Ako sa máte? Veľa ľudí vám na túto otázku odpovie mrzutým tónom:

Pomaly.
Mohlo byť aj lepšie.
Dobre už bolo.
Ani sa nepýtaj.

Ako odpoviete vy? Máte tiež pocit, že sa máte na svete zle? Je dobré uvedomiť si, v porovnaní s čím sa mám tak zle, že musím odpovedať nejakou temnou frázou? Stretávam známeho, ktorý má nadpriemerný plat, výborné obchodné výsledky, auto, dom, chodí na drahé dovolenky. Namiesto spokojného „mám sa veľmi dobre“ tento človek len syčí „všetko je to nanič“. Sám sa tak programuje do negativistického postoja, keď všetko to, čo dosiahol nestojí za nič.

Ako by asi tento človek reagoval, keby bola vojna a stratil by rodičov?
Keby sa prebral po autohavárii bez nôh?
Keby mu zistili rakovinu a ostávali by mu 4 mesiace života?

Nechcem vyvolať dojem, že sa máte uspokojiť s málom. Chcite viac. Ale nezaškodí občas si uvedomiť, čo všetko vnímame ako samozrejmé. Že to je dôvod na mierny optimizmus aj v prípade, že sa vám práve nedarí. Ak sa vám totiž nedarí, môžete s tým začať niečo robiť. A práve tu robí veľa neúspešných zásadnú chybu – presúvajú zodpovednosť zo seba na niekoho iného, alebo na inštitúciu.